Podľa verejne publikovaných údajov sa v období pandémie najlepšie na starom kontinente darilo írskym domácnostiach, keďže ich ekonomika sa ako jediná vyhla recesii. Na druhej strane však najhoršie obišli domácnosti z najviac zadlžených štátov eurozóny, čo sú Taliansko a Španielsko, ktorých prepad HDP bol nad úrovňou 10 percent. Slovenské domácnosti sú niekde uprostred, keďže prepad HDP bol na úrovni 5 percent.
Čo asi väčšinu z nás prekvapuje je konštatovanie ECB o narastajúcej miere úspor domácnosti v rámci celej eurozóny o 25 percent, čo platí aj pre slovenské domácnosti. Dôvodom sú stimulačné fiškálne balíčky národných vlád, ktoré tlmili pokles ich príjmov, ako aj opakované lockdowny, ktoré tak obmedzovali spotrebné zvyklosti domácnosti. Nahromadené peniaze na bežných účtoch v bankách sú v podstate „vynútené úspory“, ktoré môžeme aj pomenovať ako odložená peňažná spotreba, ktorá chýbala na účtoch podnikateľov. Počas prázdnin sa postupne stenčovala, čím sa zvyšoval podiel domácej spotreby na HDP.
Úroková hypotekárna vojna
Či „rozhadzovanie“ peňazí domácnosti ovplyvnilo slovenské banky, ktoré začali ponúkať hypotekárne úvery za úrok pod jedno percento, dokonca na dlhšiu dobu fixácie s cieľom zvýšiť podiel na hypotekárnom trhu, nevieme. A tak už niekoľkokrát pretriasané informácie o zdražovaní hypotekárnych úverov sa opätovne odkladá tak, ako aj opakované„strašenie“o poklese cien nehnuteľnosti. Ak sa v poslednom období zvyšuje inflácia, tak nie z dôvodu, že na trhu je obrovské množstvo lacných peňazí, ale skôr z dôvodu výrazne vyššieho dopytu domácností, či narušených dodavateľsko-odberatelských vzťahov, ktorých negatívnym dôsledkom je však výrazne zvyšovanie cien výrobných vstupov.
Na druhej strane treba objektívne priznať, že inflácia pomáha vždy dlžníkom z jednoduchého dôvodu a síce, v reálnych cenách sa do banky vracia menej peňazí ako si dlžník od nej požičal. A tak jediné čo sa na trhu nehnuteľnosti teraz mení je, že aj napriek zvyšovaniu cien bytov klesajú ceny prenájmov. Kupovať dnes byt na úver za účelom investičného podnikania, sa už nemusí oplatiť. Na druhej strane, pri terajších úrokoch je splátka hypotéky nižšia, ako teraz klesajúca cena prenájmov, čo bude mať určite vplyv na ďalšie zvyšovanie cien nehnuteľností. Ak teda hovoríme, že slovenský realitný trh vykazuje známky rizika, tak len preto, že máme na svete jeden z najvyšších nepriaznivých pomerov medzi cenou bytu k cene prenájmu.
Ak sa nám každoročne zvyšujú ceny nehnuteľností, tak stále potrebujeme vyšší objem požičaných peňazí. V prípade výrazného poklesu ceny bytu nám poklesne aj hodnota aktív, zatiaľ čo cena úverových pasív nám ostáva stále rovnaká. Keďže počas covidu usporili domácnosti na bežných účtoch v bankách viac vynútených peňazí, si so zvyšovaním cien nehnuteľnosti až také starosti nerobili. Aj napriek popísaným neštandardným udalostiam nám zatiaľ na realitnom trhu nehrozí „výbuch“ bubliny tak, ako sme to poznali počas finančnej krízy v roku 2008, čo je pre ich účastníkov dobrá správa.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm