„Administratívne prejdú lesy v národných parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody, ak to poslanci Národnej rady (NR) SR odsúhlasia, od 1. januára 2022,“ povedal šéf Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Ján Budaj (OĽANO). Transformácia správy štátnych lesov v národných parkoch spod rezortu pôdohospodárstva do gescie MŽP v zmysle novely zákona o ochrane prírody, ktorej druhým čítaním sa má parlament zaoberať v septembri, prináša medzi aktérov práce v lesoch mnoho otáznikov. Transformácia národných parkov bude stáť 7 až 11 miliónov eur. Ministerstvo životného prostredia ich plánuje zabezpečiť z peňazí Environmentálneho fondu, neskôr sa národné parky budú uchádzať aj o eurofondy. Na území národných parkov sa uprednostní zážitkový, k prírode ohľaduplný turizmus. Ministerstvo hovorí o zachovaní práce v lesoch, zamestnanci sú v neistote.

Preto sa v piatok 6. augusta stovky súkromných vlastníkov lesov, ktorí obhospodarujú pôdu v urbariátoch a družstvách protestne zhromaždili pred budovou mestského úradu vo Svite, kde prebiehali rokovania k novele zákona. „Ťažko pracujúci ľudia z vidieka, živiaci svoje rodiny, ako aj tvoriaci pracovné miesta sa postavili proti šialenej novele z dielne Budajovho rezortu, ktorá zásadne mení kompetencie rezortov a následne aj zonáciu lesných a ďalších pozemkov. Tisíce ľudí, ktorí tam pracujú tak môžu ostať bez práce v mene ideológie niekoľkých ekofanatikov, pre ktorých je život medveďa viac ako život človeka, a ktorí neváhajú zničiť spôsob života, ktorý tu ľudia pestujú po generácie. Budaj a jeho blázni postupne vytvoria z vidieka akýsi skanzen a všetkých by najradšej nahnali pracovať do fabrík v mestách. A všetko to robia bez diskusie s tými, ktorých pripravia o všetko,“ napísal na youtube Miroslav Suja, poslanec a podpredsedu výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, ktorého nechceli pustiť dovnútra na diskusiu.

VIDEO:

“Máme oprávnené obavy o našu  pôdu, ktorú obhospodarujeme na území národných parkov, ale i o naše živobytie. Tridsať rokov po revolúcii sa nám niečo také veľmi zle počúva. Keď sa vyhlasovali národne parky, nikto sa nepýtal vlastníkov dotknutých pozemkov, či s tým súhlasia alebo nie. Teraz sa nám história opakuje,” doplnil organizátor protestu, podľa ktorého bude mať novela za následok znehodnotenie ich majetkov, či už lesnej pôdy, ale aj poľnohospodárskej a pasienkov, možný zánik poľovných revírov, narušenie krajinotvorby a postupné vylúčenie verejnosti z voľného prístupu do našich lesov.

Po presunutí Lesov SR pod envirorezort má ŠOP do roku 2030 zaviesť bezzásahovosť až na 75% územia národných parkov, čo sa podľa súkromných vlastníkov pôdy dotkne zamestnancov v lesnom hospodárstve. Protestom chceli prejaviť podporu aj stovkám zamestnancom štátnych lesov. Únia tiež envirorezortu vyčíta, že nie je spracovaná podrobná analýza a nevie sa, aký dopad v praxi bude mať tento medzirezortný presun lesov.

Požiadavky súkromných vlastníkov

Protestujúci zhrnuli svoje požiadavky do štyroch bodov. Žiadajú prehodnotenie chráneného územia, opätovné vyhlásenie územia národných parkov v súlade s medzinárodnými kritériami i s prihliadnutím na vlastníkov pozemkov. Dožadujú sa aj plánu ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja dotknutých regiónov s vyčlenenými finančnými prostriedkami na jeho realizáciu v štátnom rozpočte.

“Nechceme sľuby, ale konkrétne kroky. Dávam klobúk dole pred všetkými, ktorí tu dnes prišli a nebáli sa vyjadriť svoj názor, či už sú to lesníci, vlastníci lesov, ale i bežní ľudia, lebo táto novela sa dotýka nás všetkých,” uzatvára Lach.

Organizátori protestu tiež spísali hromadnú pripomienku a počas protestu zbierali pod ňu podpisy. V prípade, že neuspejú, pôjdu protestovať aj do parlamentu, kým nebude novela prípustná pre všetky zainteresované strany. Proti presunu štátnych lesov je aj agrorezort.

Transformácia správy Lesov SR

Podľa oficiálnych zdrojov štát nebude nikoho do ničoho nútiť. Ak zamestnanci Lesov SR prejdú pod nový rezort, o nič neprídu a budú mať prácu. Pokiaľ ide o neštátnych vlastníkov lesných pozemkov, tých sa transformácia podľa ministra životného prostredia Jána Budaja nijako nedotýka a z fondu plánu obnovy majú stovky miliónov eur na podporu rozvoja národných parkov. Poslankyňa NR SR Jarmila Halgašová (SaS) potvrdila, že práva súkromných vlastníkov novelou zákona dotknuté nebudú. “Návrh na vyvlastnenie pozemkov nebol nikdy predložený, preto ma tento dôvod na zvolanie zhromaždenia vyrušil. Na presun kompetencií správy lesov mám svoj osobný názor. Neprekážalo by mi, ak by sa tak stalo v štvrtom a piatom stupni ochrany, avšak presunu lesov v treťom stupni ochrany zástancom nie som,“ uviedla Halgašová. Návrh zákona je však stále len v štádiu prerokovávania a na konečné znenie si treba počkať.

HROMADNÁ PRIPOMIENKA S VIAC AKO 3000 fyzickými podpismi už je podaná!

Zástupcovia obecných samospráv, majiteľov lesov, členov Slovenskej lesníckej komory, Slovenskej poľovníckej komory a ďalších organizácií združujúcich obyvateľov žijúcich na vidieku a miestne obyvateľstvo slovenského vidieka v zastúpení ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska vyslovili nesúhlas s návrhom LP/2021/423.

Žiadajú predkladateľov o stiahnutie Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Návrh zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 591) z rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

Odôvodnenie:
1) Návrh zákona je neodôvodnený, dôvodová správa obsahuje veľa nepravdivých tvrdení a nemal by byť prerokovaný bez poctivej analýzy dopadov – environmentálnych, ekonomických, sociálnych a morálnych. Je to dôkaz, že MŽP nepostupuje podľa článku 6 Návrh zákona 55/2017, ktorý zaväzuje pri výkone funkcie postupovať s profesionalitou a odbornou starostlivosťou. Absentuje analýza východiskového stavu v jednotlivých NP, ale najmä cieľový stav – čo táto reforma má priniesť a čo je jej hlavný cieľ. Tento Návrh zákona hovorí len o prechode správy pozemkov vo vlastníctve štátu, nie o cieľoch a výsledkoch, ktoré sa majú týmto prechodom dosiahnuť. Návrh zákona v časti 1.2. Vplyvy uvádza, že Návrh zákona nebude mať žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie ani na regulačné zaťaženie, že nebude mať žiadne sociálne vplyvy, že bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Sú to ničím nepodložené a zavádzajúce informácie. Podľa nášho odhadu príde k strate cca 2500 pracovných miest len v odstraňovaní stromov a v dodávkach lesníckych činností a to najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a vysokou sociálnou exklúziou. V pozemkových spoločenstvách aj u iných neštátnych obhospodarovateľov lesa v NP, ktoré majú časť pozemkov a podielov vo vlastníctve štátu a časť podielov neznámi a nezistení vlastníci, nám okrem SPF pribudne ďalší partner – príspevková organizácia ŠOP a ďalšia byrokratická záťaž.

2) Návrh zákona je z legislatívneho hľadiska povrchne pripravený, vo viacerých aspektoch porušuje v Ústave SR zakotvený princíp legality, je v rozpore s viacerými platnými zákonmi. Návrh zákona deklaruje, že zjednoduší, sprehľadní správu pozemkov v NP. V skutočnosti ju skomplikuje. Okrem neštátnych subjektov (spoločenstvá, mestá a obce, cirkev, fyz. osoby) v správe zostane SPF a ŠOP nahradí niektoré organizácie v pôsobnosti MPRV.

3) Návrh zákona bude mať vážne negatívne dopady na lesné hospodárstvo a verejné zdroje financovania. V návrhu zákona sa v časti 1.3. uvádza, že dopady na verejný rozpočet „nateraz nie je možné špecifikovať“. Nie je to pravda. Náš veľmi konzervatívny odhad hovorí o priamych dopadoch na ŠR vo výške min. 60 mil. EUR ročne. Na tieto náklady je potrebné vytvoriť rozpočet. Budú aj nepriame dopady cez príjmy obcí, výpadku na daniach a poklesom tržieb v drevospracujúcom priemysle, ktoré je potrebné analyzovať a vyčísliť výšku dopadov, nevraviac o hroziace energetickej chudobe v územiach, kde sa nebude môcť spracovať drevo z lesov. Všetky tieto zdroje budú zúfalo chýbať pri zvyšovaní adaptačných schopností lesov v procese klimatickej zmeny.

4) Návrh zákona nie že neodstráni, ale naopak prispeje k prehlbovaniu rozporov medzi cca 4.000 lesníkmi pracujúcimi v lesoch NP a cca 500 zamestnancami ŠOP, zavádza reálnu schizmu v ochrane lesov v NP a v ostatných chránených územiach, vrátane rezervácií. Organizačné rozdelenie riadenia lesa podľa zaradenia do Národných parkov povedie k deštrukcii lesa a k zásadne zvýšeným nákladom na obhospodarovanie lesa v nižších stupňoch ochrany, ktoré vyvolá ohlasovaný bezzásah na 50%-tnej ploche NP. Lesy v režime bezzásahu budú určovať ekonomiku hospodárskych lesov – budú znižovať ich výnosy a zvyšovať náklady na ich udržanie v primeranom zdravotnom stave. Takže nie je pravdivé tvrdenie, že Návrh zákona sa dotkne len štátnych pozemkov a štátnych obhospodarovateľov lesa a ostatných sa netýka. Úplne ignoruje schopnosť doterajších obhospodarovateľov dopestovať les s vysokým stupňom prirodzenosti, hoci všetky tieto lesy vznikli zásluhou lesníkov a to dokonca aj na miestach, kde po stáročia lesy vôbec neboli. Naopak v mnohých lesoch najmä v rezerváciách s bezzásahovým režimom cenné ekosystémy a biotopy zanikli. Snaha o naplnenie kritérií IUCN pre NP je balamutením verejnosti. Kategorizácia NP je indikatívna a štáty sa samy môžu rozhodnúť, ako ktoré územie bude kategorizované. Je zrejmé, že Slovensko nebude mať nikdy ani jeden NP s bezzásahovým územím na 75% výmery pokiaľ radikálne nezníži súčasné štedré plochy území ako relikty doby totality. NP sú natoľko urbanizované (po stáročia), lesy sú skoro výlučne dielom človeka a udržateľný prales sa dá len zachovať, ale nie vypestovať. O vysokej úrovni lesníkmi spravovaných lesov v NP (či už ide o štátne alebo neštátne pozemky) svedčí ocenenie NP Muránska planina, ale najmä mimoriadne cenné lesy u neštátnych obhospodarovateľov (mestské lesy, cirkevné lesy, poz. spoločenstvá). Minivýmery našich deviatich NP to neumožňujú, rovnako ekonomické možnosti SR. Treba si naliať čistého vína a NP prekategorizovať v súlade s IUCN na tie kategórie, ktoré dané územia manažmentové ciele skutočne plnia pre danú kategóriu. Tak ako uvádza IUCN, ani jedna kategória nie je významnejšia a menej významná. Všetky sú rovnocenné – keď sú pre prírodu aj pre ľudí. V PVV tejto vlády sa uvádza, že bude konať čestne a vravieť pravdu. Poďme konať čestne a vravieť pravdu. Nemajme národné parky, ktoré sú len pre niekoho prestíž, ale nespĺňajú kritéria IUCN a majme parky, ktoré si Slovensko bude vážiť.

Spoločnú rezolúciu vypracovala ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroje:

1./ ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, facebook, 7.8.2021

2./ Súkromní vlastníci lesov pod Tatrami protestovali proti Budajovej novele zákona, polnoinfo.sk, 7.8.2021

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.