V sérii samitov, ktoré prebiehali v Európe v júnových týždňoch (USA – UK, UK – EÚ, G7, EÚ, EÚ – USA, NATO a USA – Rusko), sústredila na seba hlavnú pozornosť schôdzka amerického prezidenta s ruským. Joe Biden ju navrhol, Vladimir Putin sa za ním do Ženevy skutočne dostavil a svet sa mohol presvedčiť, akých priepastne odlišných potentátov obe jadrové superveľmoci v skutočnosti majú.

Ekonómov, ale aj európsku verejnosť s racionálnym spôsobom uvažovania na celom tom politicko-marketingovom cirkuse v americkej réžii zaujalo čosi iné a dôležitejšie. Ide o partnerstvo, do ktorého americké mocenské kruhy vovliekli skupinu G7. Dostalo pomenovanie Build Back Better World a nesie cenovú visačku s dych berúcou hodnotou.

Oficiálna webová stránka Bieleho domu ju vyčíslila na viac ako 40 biliónov dolárov. Je to gigantická položka. Podľa prognóz Medzinárodného menového fondu by tento rok len 17 krajín sveta mohlo vytvoriť hrubý domáci produkt presahujúci v nominálnej hodnote čo i len bilión dolárov.

O aký svet komu ide

Štátne rozpočty všetkých sedemnástich sú deficitné a len v siedmich z nich vlani prevyšovala výdavková kapitola štátneho rozpočtu bilión dolárov.

Odpoveď na otázku, odkiaľ krajiny skupiny G7 (USA, Kanada, Japonsko, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko) asi budú môcť čerpať zdroje na nebotyčné náklady projektu Build Back Better World, je predvídateľná. Menšiu časť sa pokúsia vyžmýkať z daňových poplatníkov. Väčšiu – a o tú v celej tejto nevyberanej hre ide – budú musieť zháňať u nadnárodných bankových kartelov. Dostanú ich výmenou sa nadiktované podmienky čerpania a hradenia dlhových služieb. V tom spočíva podstata celej tejto cynickej frašky na partnerstvo súkromného sektora so štátnym.

Tlačová kancelária SITA preložila projekt Build Back Better World ako Znova vybudujme lepší svet. Konkurenčná TASR sa pokúsila o výstižnejšiu formuláciu Vybudujme znova lepší svet. Česká tlačová kancelária ČTK rozšírila na českom mediálnom poli podobu Vybudujme spolu lepší svet, s ponechaním anglickej skratky B3W. Všetky tri agentúry si lámali hlavu nad interpretáciou obratu build back v zmysle opätovného vybudovania čohosi, čo tu už bolo. Odborná verejnosť v tom neomylne rozpoznáva pojem, s ktorým pred piatimi rokmi bodoval Bidenov predchodca v Bielom dome Donald Trump. Počas volebnej kampane 2016 uchvátil desiatky miliónov voličov víziou obnovy niekdajšej veľkosti Ameriky. Kulminovala počas dvoch dekád po skončení druhej svetovej vojny.

Donald Trump, povolaním stavebný veľkopodnikateľ, pred piatimi rokmi valcoval volebných súperov chytľavým sloganom Make America Great Again (Urobme Ameriku znovu veľkou v zmysle Vráťme Amerike jej predošlú veľkosť). Len čo sa v januári 2017 stal 45. prezidentom, začal robiť kroky na zvrátenie pozvoľného, ale neúprosného úpadku USA. Napojil sa na nadnárodné bankové kartely, ktoré boli ochotné investovať okrem iného do obnovy infraštruktúr v USA a v okolitom hospodárskom priestore. Boli to prínosné vklady pre krajinu, ktorá naďalej – a neodkladne – potrebuje dobiehať náskok Číny v rozsahu budovania moderných infraštruktúr. Boli to aj výnosné investície, pretože federálna vláda a jednotlivé štáty únie poskytovali spoľahlivé záruky.

Reindustrializácia USA však sypala piesok do mašinérie rozbiehajúcej sa globálnej zelenej ekonomiky. Tá sa bojí návratu ťažkého priemyslu do USA ako čert svätenej vody. Zvýšil by spotrebu energií, surovín, neklesali by hladiny vypúšťaných splodín, rástli mzdy, kúpna sila a životná úroveň pracujúcich. Zelený dogmatizmus 21. storočia však nepripúšťa obnovený rozkvet klasickej konzumnej spoločnosti v USA ani v západnej Európe, a štátnici Trumpovho kalibru museli opustiť arénu.

Nástup kognitívne ochabujúceho Bidena do Bieleho domu a protipandemický koronavírusový útlm americkej ekonomiky zvrátili tradičný spôsob hospodárskeho napredovania, ktorý zavádzal Donald Trump. Vábivosť sloganu Make America Great Again a túžba po obnove veľkosti Ameriky sa však zo sŕdc a myslí širokých vrstiev Američanov strednej a staršej generácie nevytráca. Udržiava si takú vysokú marketingovú hodnotu, že bábkovodiči Joa Bidena vlani zakomponovali tento obrat do jeho volebnej kampane, samozrejme, v upravenej podobe Build Back Better, voľne preložiteľnej ako Budujme znovu a lepšie. Bidenisti v nej prekryli ťažký „špinavý“ priemysel medovou polevou o čistých, úsporných a progresívnych zelených technológiách. Konzervatívna Amerika ostala skeptická, no slniečkarska západná Európa im nadšene tlieskala.

AUTOR: Patrik Sloboda