Litva, ktorá uviazla v škaredom politicko-diplomatickom „pingpongu“ najprv s Ruskom a potom s Bieloruskom, sa dostala po podobnej „disciplíny“ už aj vo vzťahu s Čínou. Nepremyslené kroky litovského rezortu diplomacie tak nahnevali Peking, že Čína povolala svojho veľvyslanca z Vilniusu domov a litovským kolegom odporučila, aby urobili to isté a aby sa litovský veľvyslanec v Číne tiež vrátil domov.
Škandál vypukol 20. júla, keď litovské ministerstvo zahraničia oznámilo, že Taiwan do konca leta plánuje otvoriť vo Vilniuse svoje zastupiteľstvo. Pričom Vilniusu to vôbec neprekážalo. Tieto plány potvrdila aj Cchaj Jing-wen, taiwanská prezidentka, prvá žena v histórii tohto úradu. Je členkou Demokratickej pokrokovej strany.
Čínske a litovské média v tejto súvislosti pripomenuli, že to nie je prvý prípad, keď sa Taiwan a Litva snažia upevniť priame vzťahy, aj keď sa to veľmi nepáči Pekingu, ktorý nepovažuje Taiwan za samostatný štát, ale iba za jednu z provincií Číny a preto podobné vzťahy považuje za nekorektné a nezákonné. V marci tohto roku Litva oznámila, že plánuje otvoriť svoje obchodno-ekonomické zastupiteľstvo na Taiwane. Vtedy čínske ministerstvo zahraničia tvrdo odsúdilo podobné zámery a podotklo, že odmieta všetky oficiálne kontakty iných štátov priamo s Taiwanom, obchádzajúc pritom Peking.
Prirodzene, nové vyhlásenie Vilniusu vyvolalo búrlivú negatívnu reakciu v Pekingu. Čínsky diplomatický rezort oznámil, že povoláva svojho veľvyslanca z Vilniusu domov a dôrazne poradil litovským kolegom, aby urobili to isté a odvolali svojho veľvyslanca v Pekingu do vlasti. “Litovská vláda, ignorujúc mnohopočetné diplomatické informácie a požiadavky Číny, ako aj následky svojho konania vyhlásila, že umožní taiwanským úradom, aby otvorili svoje zastupiteľstvo v Litve v mene Taiwanu“, vysvetlilo čínske ministerstvo zahraničia dôvod, pre ktorý tento diplomatický škandál vypukol.
Litovská strana reagovala v duchu známeho príslovia „Ja nič, ja muzikant“ a uviedla, že ľutuje vypuknutie škandálu a ubezpečila Čínu, že s ňou chce rozvíjať dobré vzťahy. „Ministerstvo zahraničných vecí Litvy s poľutovaním registruje tento krok Číny a ešte raz prizvukuje, že si váži princíp „jednej Číny“ a preto Litva mieni rozvíjať vzájomne výhodné vzťahy s Taiwanom presne tak, ako to robí väčšina členských štátov EÚ a zvyšok sveta“, ozaj „diplomaticky“ odpovedalo litovské ministerstvo zahraničia.
Čiže Vilnius ubezpečil čínskych „priateľov“, že mieni rozvíjať s nimi tie najlepšie vzťahy, ale zároveň bude robiť presne to, proti čomu dôrazne protestujú v Pekingu, kde neuznávajú nezávislosť Taiwanu, ale Vilnius svojimi krokmi ukazuje, že zastáva opačný postoj a bude robiť všetko naopak, ako by si to želala čínska vláda a úrady. Nuž, je to také svojrázne pobaltské ubezpečenie o najlepších zámeroch a priateľstve.
A ako je to s tým Taiwanom?.. Čínska nacionalistická vláda zvaná Kuomintang sa aj so svojimi prívržencami uchýlila na ostrov krátko po víťazstve čínskych komunistov pod vedením Mao Ce-Tunga v kontinentálnej Číne a po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) dňa 1. októbra 1949 v Pekingu. Ostrov prijal názov Čínska republika. Od roku 1949 až do svojej smrti v roku 1975 ostrovu vládol šéf Kuomintangu vo funkcii prezidenta republiky generál Ťiang Ťie-š (Čankajšek). V roku´1971 OSN zbavila Taiwan členstva v uvedenej medzinárodnej organizácii a na jeho miesto pozvala kontinentálnu ČĽR.
V roku 1987 bol v krajine po 38 rokoch zrušený vojnový stav a v roku 1991 bola po 43 rokoch ukončená tzv. núdzová vláda, resp. vláda ohrozenia. Na Taiwane sa 23. marca 1996 uskutočnili prvé priame slobodné prezidentské voľby. Od r. 1949 ČĽR považuje Čínsku republiku, čiže Taiwan, za svoju súčasť, za 23. (rebelujúcu) provinciu, zatiaľ čo vláda ostrovnej republiky sa považuje za reprezentanta celej Číny, teda aj kontinentálnej. V roku 1999 však taiwanská vláda nanovo definovala svoj vzťah k ČĽR a to ako „vzťah dvoch štátov, dvoch Čín“.
Najmä po nástupe prezidenta Chen Shui-biana k moci v máji 2000, jeho Demokratická pokroková strana, na rozdiel od dovtedy (vyše 50 rokov) vládnucej Nacionalistickej strany, začala otvorene hlásať politiku úplnej nezávislosti Čínskej republiky od kontinentálnej ČĽR, čím výrazne podráždila čínske komunistické vedenie v Pekingu. To pohrozilo, že pokiaľ vláda v Tchaj-peji, hlavnom meste ostrovnej republiky naozaj vyhlási nezávislosť a bude sa znovu uchádzať o členstvo v OSN, tak ČĽR podnikne otvorenú vojenskú akciu proti Taiwanu.
Slovenská republika, podobne ako mnoho iných krajín, Čínsku republiku (Taiwan) neuznáva a nenachádza sa u nás ani jej veľvyslanectvo, ale len obchodná a kultúrna reprezentácia, ktorá ale vykonáva aj mnohé činnosti prislúchajúce zastupiteľským úradom. Čínska republika (Taiwan) však oficiálne nezávislosť na pevninskej Čínskej ľudovej republike dodnes nevyhlásila a v tejto veci udržiava status quo. Taiwanskí športovci reprezentujú na olympiáde svoju vlasť pod názvom Čínsky Tchaj-pej a vlajkou svojho olympijského výboru, podobne ako Hong Kong, ktorý má tiež relatívnu nezávislosť a používa čínsku vlajku svojej provincie namiesto britskej, ktorá bola nahradená po ukončení prenájmu Veľkej Británii v roku 1997.
Zdroje:
(1) Užsienio reikalų ministerijos pozicija dėl Kinijos pareiškimo, Lietuvos Respublikos užsienio reikalų ministerijos, 10.8.2021
(2) 外交部发言人就中方决定召回驻立陶宛大使发表谈话, 相关新闻, 10.8.2021
(3) Wikipedia
(4) МИД: представительство Тайваня в Литве начнет работу еще этим летом, Delfi.lt, 20.7.2021
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE