Už pred pandémiou tvrdili zamestnávatelia, že nie sú spokojní s úrovňou nášho školstva, ktoré nedokáže trhu práce ponúknuť kvalifikovanú úroveň svojich absolventov. Príčin bolo viacero, ako chaotický vzdelávací, systém ktorý sa menil za každého ministra školstva, keď raz sa presadzovalo viac hodín cudzích jazykov, aby naši absolventi boli lacnou pracovnou silou pre zahraničných investorov, potom sa zrušila maturita z matematiky, aby sme vykazovali čo najviac absolventov stredných a vysokých škôl, bez ktorej ale dnes digitalizáciu ekonomiky nezvládneme a keďže financovanie škôl bolo závislé od počtu absolventov, boli učitelia „benevolentnejší“ v nárokoch na ich vedomostiach.
Potom sa ale nečudujme, že v hodnotení na medzinárodných porovnaniach obsadzujeme spodné priečky, lepší odchádzajú študovať do zahraničia, z ktorého sa obyčajne nevracajú a takto môžeme pokračovať. Za posledné roky sa do školstva investovali zo štátneho ako aj z európskeho rozpočtu nemalé peniaze, čoho dôkazom je nadštandardný rast miezd pedagogických, ale aj nepedagogických pracovníkov. Pokiaľ v ostatných odvetviach hospodárstva bol ich rast v porovnateľnom období v priemere o 28 percent, zatiaľ v školstve to bolo až o 65 percent, čo sa však na úrovni absolventov zatiaľ neprejavilo.
Dištančné verzus prezenčné
Po dvoch rokoch dištančného vzdelávania, ktoré pri všetkej snahe učiteľov nemôže nahradiť prezenčné, sa situácia v školstve ešte zhoršila. Nie všetci zo študentov sa z rôznych dôvodov zapojilo do internetového vzdelávania a ako to napokon dopadne v počte prepadnutých, ktorí si budú musieť ročník zopakovať, sa dozvieme až po letných opravných skúškach. Zatiaľ riaditelia hovoria o vyšších počtoch a či sa bude pri „oprávákoch“ postupovať laxne nechceme špekulovať, keďže okrem potrieb trhu práce, záleží viac aj na dobrom mene školy.
Aký bude tlak zo strany nadrezortných vzdelávacích inštitúcii na ministerstvo školstva zakázať opakovanie ročníka, nevieme. Čo však vieme, že rezortné ministerstvo pripravuje veľkú reformu školstva, ktorej cieľom bude vzájomné prepojenie vyučovacích predmetov tak, aby sa dosiahla ich vedomostná previazanosť obsahu. Pilotné reformné plány sa budú najprv overovať na 25 vzdelanostných inštitúciách, čo však potrvá niekoľko rokov.
Či budú ekonomické dopady v doterajšom obmedzení systému vzdelávania z dôvodu obidvoch vĺn zatvorených škôl na trh práce, či produktivitu práce ich absolventov a teda aj na ich mzdového ohodnotenia, si počkajme. Hľadá sa súvislosť medzi časom strávený v škole a budúcimi výsledkami testov, či vplyv obmedzeného vyučovania na žiakov zo sociálneho znevýhodneného prostredia, či študentov s neštandardným sociálnym správaním, zatiaľ bez konkrétnych záverov.
Veľa bude závisieť od prístupu zamestnávateľov, či budú ochotní investovať predovšetkým do praktického výcviku , ktoré bolo počas dištančného vzdelávanie nemožné. Keby sa po prázdninách zhoršila terajšia pandemická situácia, tak so zatvorením škôl sa už nepočíta.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm