Fond obnovy je miliardový balík peňazí, ktorého krstným otcom je na prekvapenie viacerých Európska komisia. Dôvod? V doterajšej histórii únie sa totiž komisia nikdy neangažovala v „zachraňovaní“ trebárs v nadmieru zadlžených členských štátov eurozóny, ktoré komisiu ani nerešpektovali, ak sa neplnili maastrichtské deficitné ukazovatele stability eura. Aký je pravý dôvod „zachraňovania“, sa možno dozvieme po prvom uvoľňovaní balíka peňazí, ktoré v prípade Slovenska by z celkového objemu peňazí vo výške 6,3 miliardy mali v tomto roku na účty realizátorov schválených  projektov prísť v sume 823 miliónov eur.

Pre poriadok veci si pripomeňme, ako vôbec Európska komisia prišla k spomínaným sumám. Vrcholové európske krajiny sa už dohodli na metodike výpočtu maximálneho príspevku takto: 70 percent sa vypočítalo podľa počtu obyvateľstva, prevrátenej hodnoty HDP a miery nezamestnanosti každého členské štátu únie. 30 percent sa vypočíta neskôr na základe hospodárskych výsledkov štátov v roku 2020 a 2021 a keďže sa vie, že vlaňajší rok nám dopadol v ekonomike lepšie ako sa predpokladalo, budeme mať pôvodne pridelenú sumu z Fondu obnovy o niekoľko tisíc eur krátenú. Ako to napokon dopadne, však bude závisieť od očakávanej tretej pandemickej vlny.

Štrukturálne zmeny bez politickej dôvery minú cieľ

Slovenská ekonomika bude mať od konca tohto roku a ďalších tridsiatich mesiacov dosť peňazí na uskutočnenie požadovaných reforiem. Okrem už spomenutého fondu obnovy, ktorý na prepočet obyvateľov je trikrát väčší ako priemer v eurozóne, máme aj ďalšie miliardy eur z doteraz nevyčerpaných euro fondoch z predchádzajúceho európskeho rozpočtu do roku 2020, ako aj z terajšieho do roku 2027 a preto sa nečudujme, že v nasledujúcich rokoch sa počíta s rastom HDP v priemere o 5 percent. Koľko sa nám ujde z toho, že aj naši importéri investujú pridelené peniaze zo spomínaného fondu na podporu domáceho hospodárskeho rastu, zatiaľ nevieme spočítať.

Občanov bude skôr zaujímať, koľko z pridelených peňazí sa bude musieť vrátiť, do kedy a za akých úrokových podmienok, keďže sa dnes čoraz viac spomína narastajúca inflácia, ktorá môže ovplyvniť výnosy emitovaných európskych štátnych dlhopisov, z ktorých sa financujú schválené projekty fondu obnovy. Realizované štrukturálne zmeny sa svojimi dôsledkami dotknú všetkých, čo nie sú len domácnosti a firmy, ale aj najviac kritizované sektory školstva a zdravotnícka a samozrejme štátna a verejné správa.

Peňazí bude určite dosť, úspech štrukturálnych zmien bude závisieť od dôvery vo vládnych politikov a poslancov v parlamente, na ich konci sa domácnostiam zvýši životná úroveň, firmám sa zlepší podnikateľské prostredie a napokon efektívnejšie bude fungovať školstvo, zdravotníctvo ako aj spravovanie vecí verejných. Máme teda dnes k terajším politickým predstaviteľom dôveru, že spomínané očakávania sa realizáciou štrukturálnych zmien dosiahnu aj bez všade prítomnej korupcie?

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.