V Afganistane to vrie a po tom, ako americké vojská začali opúšťať túto krajinu, akoby z kotla dali dole pokrievku a vriaca voda sa vyliala z nádoby… Islamisti z hnutia Taliban už dobyli Kábul a vztýčili svoju zástavu na Prezidentskom paláci. Z mesta sa stále ešte snaží utiecť tisíce ľudí. Povstalci prechádzali mestom bez akéhokoľvek odporu zo strany armády a bezpečnostných zložiek. Afganský úradujúci minister vnútra Abdul Sattár Mirzákval uviedol, že v krajine dôjde k „pokojnému odovzdaniu moci“ prechodnej vláde. Akej vláde? Prakticky celú krajinu kontroluje Taliban.
Afganský prezident Ašraf Ghaní by mal po ofenzíve Talibanu do Kábulu odstúpiť z funkcie v najbližších hodinách. Následnú dočasnú vládu by mohol viesť Alí Ahmad Džalálí, akademik pôsobiaci v USA a bývalý afganský minister vnútra. Podľa niektorých zdrojov, prezident utiekol z krajiny a ukryl sa v Tadžikistane. Ministerstvo zahraničia Tadžikistanu však tieto informácie poprelo. To isté urobilo aj kazašské ministerstvo zahraničia. Miesto, kde sa ukryl afganský prezident, je utajované.
Medzitým hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid uviedol, že hnutie vedie s prezidentským úradom rozhovory o pokojnom prevzatí moci. Organizuje ich šéf afganskej Najvyššej rady pre národné zmierenie Abdulláh Abdulláh. Neskôr vedenie talibancov vyhlásilo, že vojna je v krajine ukončená. Niet pochýb, že sa začne drsná „talibanizácia“ celej krajiny a budú obete. Diplomati mnohých štátov opustili Kábul a vrátili sa do vlasti. Mnohí politici, hlavne vo Francúzsku a v USA vyhlásili, že Západ prehral vojnu s Talibanom a zachoval sa zbabelo.
Pred rokmi sa celá „západná civilizácia“ vysmievala Sovietskemu zväzu, že v priebehu deviatich rokov /koniec decembra 1979 – polovica februára 1989/ nedokázal poraziť jednotky moslimských teroristov. Tá transatlantická svorka na čele s USA poskytovala obrovskú pomoc moslimským teroristom – poslala im miliardy dolárov, zbrane, stovky vojenských poradcov a pod. Moskva podporovala voči ZSSR režim lojálneho Babraka Karmala, ale nemohla urobiť celú prácu za Afgancov, z ktorých mnohí nechceli bojovať proti moslimským radikálom. Po odchode Karmala nebola nová vláda naladená príliš priateľsky voči Sovietskemu zväzu a Moskva odvolala svoje vojská z Afganistanu.
Pripomenieme krátko, čo sa vtedy odohralo v tejto chaosom zmietanej krajine. Vnútropolitická kríza tam vypukla ešte v roku 1973 a v roku 1978 fakticky vypukla občianska vojna. Vtedajší afganský „kardinál Richelieu“ – Hafizulláh Amín bol jedným z organizátorov štátneho prevratu proti prezidentovi Muhammadovi Dáudovi, v následku ktorého sa do čela štátu dostal Núr Mohammad Tarakí. Ale ten sa netešil dlho. Po ďalšom štátnom prevrate sa Hafizulláh Amín stal veliteľom tajnej polície a nechal v septembri 1979 Tarakího zavraždiť a sám sa 16. septembra stal prezidentom.
Sovietska vláda nechcela mať na svojej hranici nepriateľský štát a rozhodla sa napomôcť Babrakovi Karmalovi, ktorý hlásil priateľstvo so ZSSR, aby sa dostal k moci. Ako zámienku pre vstup sovietskych vojsk na územie Afganistanu využili aj žiadosti samotného Amina, ktorý prosil Moskvu o pomoc. Iba v období od septembra do decembra 1979 Hafizulláh Amín sedem krát požiadal Moskvu o pomoc. ZSSR poslal vojska do Afganistanu a pomohol Babrakovi Karmalovi, aby sa postavil na čelo štátu.
Babrak Karmal sa po revolúcii 1978 stal zástupcom predsedu Revolučnej rady, ale už v lete toho istého roku bol odvolaný z funkcie a vymenovali ho za veľvyslanca Afganistanu v Československu. O pár mesiacov ho však obvinili zo sprisahania a odvolali aj z tejto funkcie. Zostal v emigrácii. Po vstupe sovietskych vojsk do Afganistanu sa v decembri 1979 stal generálnym tajomníkom Ľudovo-demokratickej strany Afganistanu, predsedom Revolučnej rady a predsedom Rady ministrov.
Sovietsky vojensky kontingent vstúpil do Afganistanu 25. decembra 1979 a už o dva dni počas dobytia palácu Amina spoločnými silami sovietskej armády a afganských povstalcov, Hafizulláh Amín bol zavraždený. O niekoľko hodín do Bagrámu prišiel Babrak Karmal a vyhlásil „druhú etapu afganskej revolúcie“.
„Západná civilizácia“ na čele s USA v momente začala pomáhať moslimským ozbrojencom, ktorí bojovali proti novému režimu v Kábule. Američania „vlastnoručne“ vypestovali Taliban, proti ktorému neúspešne bojovali posledných 20 rokov a ktorý dobýva v súčasnosti celú krajinu. Za iniciatívy vtedajšieho prezidenta USA Ronalda Reagana teroristom začali posielať poradcov, zbrane a obrovské finančné prostriedky: napríklad, v r. 1984 – 125 miliónov dolárov, v r. 1985 – 250 miliónov, v r. 1986 – 470 miliónov, v r. 1987 – 630 miliónov dolárov atď.. Do roku 1988 USA poskytli afganskej „opozícii“ vyše 2,1 miliardy dolárov. Rovnakú finančnú pomoc poskytla aj Saudská Arábia, peniaze pre teroristov plynuli aj z mnohých súkromných fondov krajín Perzského zálivu – približne 400 miliónov dolárov ročne.
Moskva sa presvedčila o nezmyselnosti pomoci novému afganskému režimu a sovietske vojská 15. februára 1989 opustili krajinu. Pred 20 rokmi sa objavili noví „spasitelia“ – USA. Ako sa skončila ich „záchranná“ operácia, vidíme na vlastné oči dnes. Napriek tomu, že Taliban dostával zo zahraničia oveľa skromnejšiu pomoc, ako v časoch bojov proti sovietskej armáde, Američania ani za 20 rokov nedosiahli vôbec nič.
Ruskí, ale aj mnohí západní analytici varujú, že Taliban sa neobmedzí na „pobyt“ iba na území Afganistanu. V jeho radoch je veľa afganských Uzbekov, Tadžikov, Turkménov a v krátkom čase sa Taliban bude snažiť zorganizovať moslimské revolúcie v Uzbekistane, Tadžikistane, Turkménsku a pod. a začne „sondovať“ situáciu aj na južných hraniciach Ruska. Rovnakú predpoveď vyslovil aj známy izraelský vojenský analytik a expert Jakov Kedmi /https://www.youtube.com/watch?v=VKMQtty8rxg/.
Preto analytici varujú, že Taliban treba čo najskôr zastaviť, nedať mu obsadiť celú afganskú hranicu so susednými štátmi. Zdá sa však, že je už neskoro a Taliban ovládne celé územie Afganistanu. A bude to veľkým „povzbudením“ pre milióny moslimských radikálov, ktorí žijú v Európskej únii. Prichádza nepokojné, neisté, nebezpečné obdobie. Európska únia, ako obvykle, ľahkovážne podriemkáva, prakticky nereaguje, ozývajú sa iba ojedinelé varovné hlasy. V Bruseli a spol. si neuvedomujú, že kríza môže vypuknúť aj na území EÚ. Len aby to stará dáma Európa nezmeškala a aby prebudenie nebolo strašné a tragické…
Zdroje:
(1) Odovzdanie moci bude pokojné, afgánsky prezident Gháni odstúpi, TASR, 15.8.2021
(2) Taliban obsadil posledný hraničný priechod, ktorý bol v rukách vlády, TASR, 15.8.2021
(3) Taliban obsadil už deviatu provinčnú metropolu, TASR, 11.8.2021
(4) Rozklad Afganistanu naberá na obrátkach. Taliban už ovláda väčšinu centier, len dnes ich obsadil šesť, Hnoline, 13.8.2021
(5) Taliban obsadil najväčšie mesto na severe Afganistanu a blíži sa ku Kábulu, TV Noviny, 14.8.2021
(6) Wikipedia
(7) https://www.youtube.com/watch?v=VKMQtty8rxg