Do záchrany a následného obnovenia ekonomiky európskeho kontinent prídu peniaze z viacerých zdrojov. Okrem obrovskej masy lacný peňazí od ECB, s ktorými sa v prípade krízových situácii počítalo vždy, to budú euro fondy z už schváleného európskeho rozpočtu na roky 2021-2027 a fondu obnovy. Všetci predpokladáme, že peniaze z oboch rozpočtov by sa mali vzájomne dopĺňať, ale nekonkurovať si, s cieľom dosiahnuť čo najskôr požadované štrukturálne zmeny, čo samozrejme platí aj pre slovenskú ekonomiku.
EÚ už vopred povedala, že bude predovšetkým podporovať projekty zelenej ekonomiky a digitalizácie, ktoré by mali priniesť vyššiu pridanú hodnotu z ktorej sa budú splácať doteraz vynaložené obrovské peniaze na záchranu ekonomiky. Doteraz jej podpora mala zo strany vlády viacero foriem ako priama pomoc jednotlivcom a firmám, odloženie daňových a odvodových povinností, bankové záruky a pod., čo bude mať okamžitý vplyv na verejné rozpočty. Ich pokles sa bude postupne vyrovnávať tak, ako sa spomínané odklady budú splácať.
Problém môžu vyvolať nesplácané úvery, keďže sa vie, že mnohé podniky mali problém svoj predmet podnikania udržať už pred vypuknutím krízy, ako aj prepad daňových a nedaňových príjmov, či zaplatenie všetkých nákladov spojených so zabezpečením zdravotníctva. Či a koľko peňazí dostaneme zo spomínaných fondov na úhradu vynaložených nákladov, ktoré nebudeme musieť vrátiť späť, závisí od taxatívne určených podmienok zo strany Európskej komisie.
Akciový ošiaľ nahradil dlhopisový
Budúci vývoj našej ekonomiky je akoby veštenie zo sklenenej gule. Najprv musí dôjsť k zrušeniu lockdownov,čo umožní otvárať dlhodobo uzavreté prevádzky sektoru služieb, ktoré sa bez priamej účasti zákazníkov nezaobídu. V druhej polovici roka sa dozvieme, ktoré projekty môžeme realizovať z nenávratných peňazí fondu obnovy, ako aj s avizovaným daňovým a odvodovým mixom, platným od budúceho roka.
O tom, že štrukturálne zmeny vo viacerých sektoroch pocítia zamestnanci a zamestnávatelia, sa nepochybuje. Na prelome nasledujúcich rokoch nás prekvapí rast inflácie a zmena úrokových sadzieb a tak budeme právom zvedaví, ako sa to prejaví na trhu nehnuteľností, na vývoji dôchodkových fondov, na úročení vkladov a úverov a takto by sme mohli pokračovať.
Už teraz vidíme, že na finančnom trhu je totálne chaotická situácia v tom, že keď sa ekonomike nedarilo, narastala hodnota akciových indexov a pritom teraz, keď sa ekonomike darí viac, sa akciové indexy prepadávajú. Potom sa nečudujme, že už teraz nám narastajú výnosy dlhopisových fondov. Či je dôvodom rast vládnych fiškálnych stimulov, keďže obrovské masy peňazí zo sejfov centrálnych bánk majú neznámu trhovú hodnotu, nešpekulujeme.
Budeme zvedaví ako na zmenu akciového ošiaľu na dlhopisový, zareagujú americká a európska centrálna banka, keďže nás banky presvedčovali, že máme viac dočasne voľných peňazí investovať predovšetkým do akciových fondov a potom do tých menej výnosných.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm