Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) pri aktualizácii pravidiel pre nosenie rúšok pred 4 mesiacmi uviedlo, že k „menej ako 10 percentám“ prenosu COVIDu-19 dochádza vonku. Médiá túto štatistiku zopakovali a odvtedy sa používa ako štandardný popis frekvencie vonkajšieho prenosu.
Toto číslo je však takmer určite zavádzajúce.
Tvrdenie je čiastočne založené na nesprávnej klasifikácii prenosu covidu, ktorý sa uskutočnil v uzavretých priestoroch. Ešte väčším problémom je extrémna opatrnosť úradníkov CDC, ktorí vybrali benchmark (referenčný bod na porovnanie) 10 percent.
Popravde sa podiel prenosu vonku zdá byť nižší ako 1 percento a môže byť nižší ako 0,1 percenta, podľa viacerých epidemiológov.
Tvrdiť, že vonkajší prenos covidu je „menej ako 10 percent“ sa podobá konštatovaniu, že žraloky zaútočia na menej ako 20 000 plavcov ročne. Skutočné číslo je okolo 150. Tvrdenie je pravdou, ale zároveň klamstvom.
Nejde len o matematický problém. Je to príklad toho, ako sa CDC snaží komunikovať navonok. Predstavitelia CDC touto prílišnou opatrnosťou nechávajú mnoho Američanov zmätených. Zeynep Tufekci z University of North Carolina, v časopise The Atlantic, označil odporúčania CDC za „súčasne príliš bojazlivé a príliš komplikované“.
CDC považuje vonkajší prenos za veľké riziko, preto by ľudia mali aj vonku nosiť rúška. Tieto odporúčania by mali vedecky podklad, keby bol vonkajší prenos 10 percent. Ale nie je. Nikde na svete nie je jediná dokumentovaná infekcia covid pochádzajúca z náhodných vonkajších interakcií, ako je napr. prechádzka okolo niekoho na ulici alebo jedenie pri susednom stole. CDC propagovalo zavádzajúce číslo.
SINGAPUR
Ak si preštudujete akademický výskum, ktorý CDC citovala na obranu 10 – percentného benchmarku, všimnete si niečo zvláštne. Veľmi veľký podiel predpokladaných prípadov vonkajšieho prenosu sa vyskytol v jednom prostredí: na staveniskách v Singapure.
V jednej štúdii je 95 z 10 926 celosvetových prípadov prenosu klasifikovaných ako vonkajší prenos, všetkých 95 je zo singapurských stavenísk.
V ďalšej štúdii sú štyri zo 103 prípadov klasifikované ako vonkajšie, opäť sú všetky štyri zo singapurských stavenísk.
Toto evidentne nedáva veľký zmysel.
Singapurské údaje pochádzajú z miestnej vládnej databázy. Táto databáza nekategorizuje prípady na stavenisku ako vonkajšie prenosy, povedal kolegovi Shashank Bengali Yap Wei Qiang, hovorca ministerstva zdravotníctva. „Neklasifikovali sme to podľa vonkajšieho alebo vnútorného prostredia,“ povedal Yap. „Mohlo ísť o prenos na pracovisku, mohlo k nemu dôjsť vonku aj vo vnútri staveniska.“
Ako Shashank pátral, zistil, že mnohé z infekcií mohli vzniknúť vo vnútri. Na jednotlivých staveniskách, kde sa covid rozšíril – napr. komplex pre finančnú firmu UBS a projekt mrakodrapu s názvom Project Glory – mal dokončené betónové skelety ešte pred začiatkom pandémie. (Video z projektu Glory bolo natočené viac ako štyri mesiace pred prvým ohláseným prípadom covidu v Singapure.)
Pretože v Singapure je celoročne horúco, pracovníci určite hľadali tieň uzavretých priestorov, aby sa mohli stretnúť a spoločne obedovať. Elektrikári a inštalatéri pracovali v obzvlášť tesnom kontakte.
Zdroj:Good morning. We have a special edition of the newsletter on a misleading C.D.C. statistic, https://messaging-custom-newsletters.nytimes.com/,11.5.2021
UPOZORNENIE