„Ukrajina už dlhé roky bojuje o to, aby ju prijali do NATO. Za týmto účelom má prijať päť hlavných zákonov. Je to požiadavka Severoatlantickej aliancie. Do konca tohto roku sa nám možno podarí prijať všetky tieto zákony. Doteraz Ukrajina prijala dva z nich a sú potrebné pre to, aby sme získali Akčný plán členstva (MAP)“, uviedla ukrajinská poslankyňa, členka strany „Sluha ľudu“ prezidenta Volodymyra Zelenského a parlamentného výboru pre otázky národnej bezpečnosti a obrany Irina Vereščuková, v rozhovore pre domácu televíznu stanicu „24“.
Divákom a moderátorke Jelene Tribušnej porozprávala o reforme spoločnosti obranného priemyslu Ukroboronprom, o demisiách a zmenách vo vláde, o konflikte Volodymyra Zelenského s primátorom Kyjevu Volodymyrom Kličkom a pod. Poslankyňa vládnej strany „Sluha ľudu“, Irina Vereščuková prezradila aj to, aké šance má Ukrajina, aby sa v obozretnej budúcnosti stala členskou krajinou NATO, o čom sníva súčasná vláda.
Podčiarkla, že by sa to nemalo obmedziť iba na politické riešenie, formalitu, ale malo by byť zakotvené v príslušných medzinárodných dokumentoch, v ukrajinskej legislatíve, ako podčiarkla, „v našich plánoch – na papieri“. Pripomenula, že NATO dalo Kyjevu požiadavku, že má splniť päť podmienok, prijať päť základných zákonov, ktoré aliancia považuje za nevyhnutné. Poťažkala, že Kyjev mal dosť času na to, aby prijal tieto zákony, ale dodnes to nestihol. Dokázal prijať iba dva z piatich. Čo sú to za zákony?
Mala by to byť novelizácia zákonov o nákupoch pre obranný priemysel, zmeny v zákone o činnosti tajných služieb a rozviedky, tiež o činnosti Služby bezpečnosti Ukrajiny, čiže reálna reforma tajných služieb, má sa novelizovať aj zákon o štátnom tajomstve, ako aj o štátnej demokratickej kontrole, pretože ako podčiarkla Vereščuková, „bez tohto zákona by nebolo NATO a nemali by sme o čom hovoriť…“
Ukrajinská poslankyňa pripomenula, že Najvyššia rada Ukrajiny už schválila nové zákony o štátnych nákupoch pre obranný priemysel a o rozviedke a tieto zákony dokonca vstúpili do platnosti. „Zákon o Službe bezpečnosti Ukrajiny bol prijatý v prvom čítaní a výbor schválil jeho znenie, ktoré by malo byť predložené na hlasovanie v druhom čítaní. Nestihli sme ho prijať, ale v septembri budeme rokovať o tomto zákone. Nové znenie zákona o štátnom tajomstve sme už tiež na výbore pripravili. Takisto sme na našom výbore pripravili aj zákon o občianskej demokratickej kontrole. Do konca tohto roka schválime všetkých päť zákonov, ktoré si vyžaduje NATO“, ubezpečila moderátorku a celú ukrajinskú verejnosť poslankyňa Irina Vereščuková.
Na otázku moderátorky Jeleny Tribušnej, či ozaj verí tomu, že po prijatí vyžadovaných piatich zákonov Kyjev získa Akčný plán členstva (MAP), „diplomaticky“ odpovedala, že to nie je otázka dôvery či nedôvery: „Máme splniť úlohu a reformovať našu armádu, sektor obrany a bezpečnosti“. Podčiarkla, že Kyjev má zmeniť „sovietsky, uzatvorený, úplne zakonzervovaný prístup, kde nikto a nikdy nevedel, ako sa utrácajú miliardy rozpočtových finančných prostriedkov a výzbroj nevydržala žiadnu kritiku…“
Pritom poslankyňa podčiarkla, že vedenie krajiny nemá ružové okuliare a prehnané naivné nádeje ohľadom vstupu krajiny do NATO, ale bude pokračovať v realizácii reforiem. Ubezpečila, že vstup do NATO je jednou z priorít súčasnej vlády a rokovania s vedením NATO aktívne pokračujú. Spolu s moderátorkou relácie pripomenula, že Akčný plán členstva (MAP) je základným nástrojom na to, aby sa partnerské krajiny, ktoré si želajú vstúpiť do Severoatlantickej aliancie, vedeli pripraviť na zodpovednosti a povinnosti vyplývajúce z členstva v NATO.
Akčný plán členstva je program zameraný na poskytovanie poradenstva pomoci a praktickej podpory, ktorý sa opiera o širokú škálu aktivít Partnerstva a je prispôsobený individuálnym potrebám ašpirantov na členstvo v Aliancii. Siedmi jej noví členovia – Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko – v procese svojej prípravy na členstvo v NATO tento nástroj v plnej miere využili. Albánsko, Chorvátsko a Macedónsko pokračujú vo svojej účasti na tomto programe.
Severoatlantická aliancia na svojom summite v Bukurešti v apríli r. 2008 urobila politické vyhlásenie o tom, že Ukrajina a Gruzínsko sa v budúcnosti stanú členskými štátmi Severoatlantickej aliancie, avšak odmietla poskytnúť obom krajinám Akčný plán členstva (MAP), ktorý je prvým krokom v právnickej procedúre vstupu tej, alebo inej krajiny do aliancie. Podľa najnovšieho hodnotenia bruselských právnikov, za 13 rokov sa Kyjev a Tbilisi skôr vzdialili od vstupu do aliancie, ako sa k nej priblížili.
NAТО neprijíma do svojich radov štáty s nedoriešenými teritoriálnymi problémami a ozbrojenými konfliktami na ich území. Nerobí to z obáv, že členstvo takýchto štátov v aliancii môže zatiahnuť NATO do vnútroštátneho, alebo aj medzinárodného ozbrojeného konfliktu. Porovnávajúc perspektívy dvoch krajín, dá sa posúdiť, že síce na prvý pohľad Gruzínsko má viac nádejí, že predbehne Ukrajinu a ako prvé vstúpi do NATO, ale v skutočnosti majú oba štáty také obrovské problémy, že v blízkej budúcnosti ani jeden z nich nemá šance na vstup do Severoatlantickej aliancie.
Zdroj:
Путь Украины в НАТО лежит через 5 законов, – интервью Ирины Верещук о вступлении в Альянс, 24TV.ua, 16.8.2021,
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE