Najväčším živým tvorom planéty je Gaia, samotná Zem. Dýcha, pulzuje, mení sa a v pravidelných cykloch sa vo veľkých kataklizmách očisťuje. Existujú na nej miesta, kde genius loci zanecháva v našej duši mimoriadne hlboké stopy.

Jazero Loch Ness, nachádzajúce sa v Škótskej vysočine neďaleko mesta Inverness, má dĺžku 36,2 km a hĺbku 226 m. Preslávil ho príbeh o existencii neznámeho tvora žijúceho v jeho temných hlbinách. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza zo 6. storočia od sv. Kolumba, ktorý krížom zažehnal obrovského tvora, keď sa náhle vynoril z vody pred jedným z jeho mužov. Záhada okolo jazera Loch Ness patrí už ku klasickým svetovým záhadám, ktorým sa dlhodobo venuje aj mainstream. Autor Vesmírnej odysey Arthur C. Clark v knihe Svet tajomných síl tvrdí, že je veľa presvedčivých dôkazov o tom, že v jazere skutočne niečo je, zrejme dodnes neznámy druh živočícha.

Pravdepodobnosť existencie veľkých a neznámych tvorov v jazerách je oveľa menšia ako v moriach a oceánoch. Dôkazy o tom, že v jazere niečo je, sú však nadmieru presvedčivé, lebo je dosť nepravdepodobné, aby tisíce svedkov vrátane prírodovedcov, právnikov, vojakov, rybárov, lekárov a i. trpelo halucináciami alebo nevedeli rozpoznať rybu, vydru, tuleňa, čln či plávajúce drevo. V roku 1933 na severnom brehu jazera spozorovali a odfotografovali zvláštne zviera. V tých rokoch uverejnili noviny viac ako 50 správ týkajúcich sa tejto záhady. O rok neskôr ho lekár Robert Wilson zachytil, ako sa vynorilo z vody. Na snímke bolo vidieť hlavu, krk a kruhy na vode okolo. Táto legendárna snímka sa odvtedy označovala ako lekárova.

V roku 1951 Lachlan Stuart zaznamenal asi 15 m dlhého tvora vzdialeného 50 m s dlhým krkom, výrastkami na chrbte, aké mali praveké zvieratá. Správca jazera Loch Ness Alex Camp­bell ho spozoroval až 18-krát. Raz mu podivné zviera narazilo rovno do člna. V máji 1934 uvidel mohutné telo s hlavou a krkom trčiacim 1,5 m nad vodnú hladinu. Neskôr si všimol aj hrb dlhý 2,4 m a vysoký 1,2 m a metrovú vodnú brázdu, ktorú vytvorilo pri rýchlom pohybe vo vode. Letecký inžinier Tin Dinsdale videl tohto tvora trikrát a v roku 1960 nakrútil priamo z auta štyri minúty filmu, na ktorom je objekt vytvárajúci vo vode brázdy do tvaru písmena V. Autenticitu filmu potvrdili aj špecialisti z Kráľovského vojenského letectva. Aj v roku 1969 spravodajca Bob Love sonarom zachytil veľkého živočícha. Slávna Rinesova fotografia z roku 1972 pripomína pravekého jaštera, veľa zástancov má práve teória o pleziosaurovi žijúcom pred 70 miliónmi rokov. Tento plaz používal svoje končatiny ako veslá a mal veľmi dlhý krk. Avšak takýto živočích, živá fosília, by musel prežiť niekoľko ľadových dôb a pravidelné zmeny podnebia a musel by sa rozmnožovať, na čo by bolo potrebných viac jedincov.

V roku 1971 Dr. Robert H. Rines kamerou prepojenou so sonarom zachytil gigantického tvora veľmi podobného pleziosaurovi a o štyri roky neskôr mu tento narazil do prístrojov. Podobné príbehy pozná svet aj z Japonska z jazier Ikeda a Kučaro, ktoré je tiež veľkým turistickým lákadlom, kde podobného tvora odfotografovalo veľa ľudí. Istý pán Matsubara takto v roku 1978 zarobil stotisíc jenov. Ponúkalo ich mesto Ibusuki za prvú fotografiu neznámej vodnej príšery. Ďalšiemu Japoncovi Omagarimu sa v tom istom roku podarilo zvečniť naraz až dve Issie – ako ich v Japonsku volajú (v Škótsku Nessie). Miestny stavbár Yutaka Kawaji ju videl trikrát. Veľa prípadov sa vyskytlo v Severnej Amerike v kanadských jazerách. Keď sa Erin Neelyová v roku 1977 kĺzala na vodných lyžiach na jazere Okanagan, odrazu na niečo narazila. Bola taká vystrašená, že sa takmer utopila. Toto jazero je dlhé až 128 km a vzniklo v poslednej ľadovej dobe. Tu ľudia bežne vídavali neznámeho tvora priamo z auta.

V rokoch 1977 – 1978 uverejnili miestne noviny 10 správ práve od zarytých skeptikov, ktorí videli neznámeho živočícha. Dokonca sedem pracovníkov Červeného kríža pri Pentictone zbadalo 7,6 m dlhého tvora s troma hrboľmi na chrbte. Deväťročná dcéra Lillian Vogelgesangovej zbadala v jazere Okanagan 15 dlhú obludu, ako prenasledovala tesne pri brehu rybu, mala lesklú kožu olivovozelenej farby a plutvy podobné veslám. Miestni Indiáni volali tohto tvora Na-ha-ha-ithk. Podrobne ho v jazere sledoval v roku 1976 Ed Fletcher s dcérou. Bytosť bola dlhá 22 m, mala hladkú hnedú kožu s hrboľmi na chrbte a 0,6 m dlhú hlavu. Zaujímavý bol spôsob pohybu. Skrútila sa a následne vymrštila. Aj ďalší očití svedkovia opisovali pohyb pripomínajúci otáčajúcu sa špirálu. Trojhrbého tvora, asi 7,5 m dlhého, videli v roku 1947 v jazere Champlain. Tu boli zmienky o ňom už v roku 1609.

Jazero Kanas v Číne oplýva legendami o záhadnom vodnom tvorovi, ktorý občas strhne nič netušiacu pijúcu zver pri brehu. V roku 1985 tu študenti zo Sin-ťianskej univerzity videli plávať skupinu veľkých zvierat s dĺžkou až 10 m, s ostnatými výrastkami na chrbte a skoro metrovými hlavami. O 20 rokov neskôr traja turisti spozorovali dve 10 m dlhé „ryby“, ktoré svojím pohybom vyvolali metrové vlny. V júli 2007 nakrútilo mnoho turistov 15 mohutných zvierat plávajúcich na hladine. V provincii Jün-nan sa nachádza jazero Chu Tech, pomenované podľa vodnej príšery, ktorá dokáže držať hlavu strnulo nad hladinou a pri vyrušení okamžite zmiznúť v hlbinách. Má hadí krk a hrby podobné ako v predošlých prípadoch. Jej hypnotické zelené oči vyvolávajú hrôzu miestnych obyvateľov, preto v jazere ani nelovia ryby.

AUTOR: Vladimír Líška