Čína je svetová ekonomická veľmoc, ktorá sa zásadným spôsobom snaží ovplyvniť geopolitické procesy všade na svete. Najnovšie využíva k tomu aj obnovenie kedysi historickej hodvábnej cesty, tento krát ale pod názvom Jedno pásmo, jedna cesta. Už z názvu môžeme tušiť, že ide o vybudovanie dopravnej infraštruktúry medzi Čínou a okolitým svetom, kam patrí aj 18 členských štátov EÚ.
Spoločným znakom budovania nových ciest, železníc, ako aj prístavov ale nie sú priame čínske investície, ale ich priame pôžičky do vopred dohodnutých a realizovaných projektov v réžii čínskych firiem. Tieto sú až po splatení čínskej pôžičky majetkom štátu na ktorom sa stavba realizovala, čo podľa doterajších skúsenosti, ako trebárs obrovská pôžička Číny na stavbu diaľnice v Čiernej Hore, ktorú ich vláda nedokáže splatiť, môže dopadnúť opačne.
Rovnako už dopadol grécky prístav Pireus , ktorý je vo vlastníctve Číny a takto by sme mohli pokračovať. Krajiny, ktoré sa chcú nastúpiť na takto spomínanú cestu sa napokon môžu dostať do dlhovej pasce. Čínska pôžička sa totiž nedostane na účty dlžníka, keďže materiál sa nakupuje v Číne, projekt a stavbe realizujú čínski robotníci a inžinieri a tak sa zabezpečuje čínsky export do celého sveta. Čínska strana si tento postup overila už v mnohých štátoch Afriky a Ázie, kde okrem vlastníctva získala aj politický vplyv.
Bitcoiny zhoršujú životné prostredie
Centrálny čínsky systém riadenia je založený na kontrole finančného trhu, ktorý bol v poslednom období narušený narastajúcim ťažením bitcionov na jeho území. Z celkového svetového objemu vyťažených bitcoinov sa v Číne vyťažilo až 65 percent, čo z dôvodu vysokej spotreby elektriny zhoršovalo aj čínske environmentálne prostredie. A tak pod zámienkou dosiahnutia uhlíkovej neutrality sa v celej krajine zakázalo bitcoiny ťažiť, čo muselo mať dopad na pokles ich hodnoty.
Centrálna banka zakázala podriadeným bankám spolupracovať s firmami, ktoré ťažia a obchodujú s kryptomenami, keďže sa tým nielen ohrozuje čínsky finančný systém, ale sa tiež zvyšuje riziko prevodu majetku domácnosti a firiem za hranice štátu. Z uvedeného dôvodu nesmie žiadny čínsky účastník trhu mať v banke účty, využívať na prevody, alebo iné transakcie virtuálne meny.
Čínska vláda však nie je proti digitálnym menám neznámeho označenia, keďže v budúcnosti chce zaviesť digitálnu verziu na svoju menu juan, ktorá by bola pod kontrolou čínskej centrálnej banky. Na rovnakom projekte napokon pracuje aj ECB, ktorá v najbližších rokoch počíta so zavedením digitálneho eura, o ktorom šéf Národnej banky Slovenska povedal, že bude súrodenec terajších peňazí.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm