S finančnými problémami sa v súčasnosti stretávajú mnohí z nás v súvislosti pandémiou koronavírusu. Navyše sme svedkami popierania základných princípov mnohými vytúženej demokracie ako sú sloboda slova a pluralita názorov.
A tak niet divu, že by prinavrátenie režimu, v ktorom neboli bezdomovci či nezamestnaní, zrejme privítali aj viacerí z tých, ktorí v roku 1989 štrngali kľúčmi na námestiach. A to i bez ohľadu na to, že tento systém obmedzoval ľudí v ich osobnej slobode.
Dnes už totiž napríklad cestovať môžeme, ale mnohí nemáme za čo. Taktiež môžeme vyznávať svoju vieru a ďakovať za to, že aspoň niektorí z nás ešte majú čo vložiť do úst. Ba nájdu sa aj zbohatlíci, medzi ktorými sú iste i jednotlivci, ktorí svoj majetok nadobudli čestným spôsobom. Pomerne prekvapivo však pôsobí, že i samotný bard tzv. Nežnej revolúcie – Václav Havel, v súkromí pochyboval o tom, či vôbec stálo za to prinavracať demokraciu, ako priznal Jan Šolc, hovorca Občianskeho fóra a poslanec federálneho zhromaždenia ČSFR vo svojej autobiografii Žít v Liberci. A dávno pred ním sa kriticky vyhranil voči vláde ľudu aj grécky filozof Platón, autor slov, ktoré vložil do úst svojmu učiteľovi Sokratovi v knihe Štát:„…demokracia vzniká, keď chudáci zvíťazia a potom svojich protivníkov alebo pobijú, alebo vyženú zo štátu, a tým, čo ostanú, dajú v rovnakej miere účasť na správe štátu a úradoch.“
Priniesla nám teda Nežná revolúcia slobodu, alebo skôr rodinkárstvo, biedu a azda ešte väčšiu osobnú neslobodu, keď človek musí pracovať až do úmoru – ak pre koronové opatrenia a s nimi spojeným krachovaním prevádzok vôbec nejakú prácu má – aby dokázal zabezpečiť aspoň základné životné potreby a častokrát dokonca ani nemôže vyjadriť svoj názor, lebo je hneď označený za konšpirátora?
Na to by dnes nevedel odpovedať zrejme ani najväčší propagátor demokracie Václav Havel…