Globálna finančná kríza spôsobená chorobou COVID-19, ktorá zvýšila deficity verejných financií, donútila vrcholových svetových politikov pozrieť sa na spravodlivosť fungovania daňového systému so záverom, že vzhľadom k svojím príjmom, najväčšie dane platia zamestnanci a najmenšie nadnárodné, predovšetkým internetové spoločnosti. Začiatkom tohtoročného leta iniciovala skupina G7 potrebu spravodlivého zdaňovania týchto medzinárodných firiem zavedením minimálnej dane tak, aby okrem 15 percentnej sadzby, sa daň platila do domáceho rozpočtu v tej krajine, v ktorej nadnárodná firma zisk zarobila.
Globálnu daňovú reformu podporilo 130 štátov z celého sveta, pričom traja členova únie a síce Írsko, Maďarsko a Estónsko s dohodou nesúhlasia. Podľa OECD by zavedenie tejto dane prinieslo do národných rozpočtoch okolo 150 miliárd eur, čo by pomohlo zaplátať terajšie, podľa všetkého nikdy nesplatiteľné dlhy. Ako to napokon dopadne, nešpekulujeme, keďže v EÚ platí v daňových otázkach jednomyseľné hlasovanie a preto si každá členská krajina uplatňuje vlastné daňové pravidlá.
V Maďarsku je daň zo zisku právnických osôb 9 percent a v Írsku 12,5 percent a preto majú oprávnené obavy, že nadnárodné firmy po zavedení rovnakej minimálnej dane 15 percent, budú platiť dane v krajinách v ktorých zisk dosiahli a preto ich doterajšie záporné stanovisko. Iným problémom, ako napokon vždy pri daniach je, že Británia už požaduje výnimku pre jej finančný sektor, minimálna daň by sa mala uplatňovať len voči firmám s minimálne 10 percentnými ziskami a takto by sme mohli pokračovať.
Doteraz politici debatovali len o daňovej sadzbe, ale nikto o spôsobe výpočtu daňového základu, ktorého výška je ovplyvňovaná pripočítateľnými a odpočítateľnými položkami, s dopadom na výšku dane do štátneho rozpočtu.
Odvodové a dôchodkové stropy
Podľa slovenských daňových zákonov majú všetci, kto má príjem, platiť daň. O tom, že väčšina jednoosobových eseročiek ale dane neplatí sa dlhodobé vie tak, ako sú problémy s jej platením dani od živnostníkov. V rámci pripravovanej daňovej a odvodovej reformy sa v tejto oblasti počíta so zatiaľ netušenými zmenami a keď niečo do médií presiakne, dotknuté osoby hlasno protestujú.
U nás lepšie zarábajúce osoby a síce s platom nad 7644 eur neplatia z hrubej mzdy nad túto sumu sociálne odvody. Zamestnávateľské zväzy už protestujú, vraj lepšie zarábajúci sú kvalifikovanejší zamestnanci, ktorí keby mali platiť vyššie odvody, odídu do zahraničia.Vláda pred voľbami sľubovala zníženie daní a odvodov a nie opačne, čo je pravda, ale kto počítal s negatívnymi dôsledkami koronakrízy na rozpočtové deficity, ktoré bude treba zaplátať?
Keď už ministerstvo financií prišlo s návrhom na zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie sociálnych odvodov, tak malo povedať, ako sa tieto aj premietnu do výpočtu penzií teraz bohatších spoluobčanov. Ak sa chce zrušiť strop vymeriavacieho základu pre platenie sociálneho poistenia, tak by sa mal zrušiť aj strop maximálnej výšky dôchodku, ktorý je dnes 2,44-násobku priemerného novopriznaného dôchodku. Tým by sa však odstránila terajšia solidarita, keď lepšie zarábajúcim sa dôchodky znižujú a horšie zarábajúcim sa dôchodky zvyšujú.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm