Väčšina z nás vykonáva povolanie ktoré nikdy neštudovali a tak z hľadiska kvalifikácie sa posudzujú ako „zaučený“, čo ešte neznamená, že sú v práci po niekoľkých rokoch praxe menej úspešný. Na overenie kvalifikácie zatiaľ nemáme zavedený systém, ktorý by na základe preskúšania vydal aj doklad o odbornej spôsobilosti na úrovni dnešného formálneho vzdelávania. Niečo už pripravuje Štátny inštitút odborného vzdelávania, ktorého systém by od budúceho roku mal vedieť otestovať záujemcu o jeho vedomostiach ako aj praktických zručnostiach získané mimo formálneho vzdelávania. Doklad by mal pomôcť testovanému záujemcovi zorientovať sa na trhu práce, ale aj ponúknuť mu možnosti ďalšieho teoretického a praktického napredovania. Aj keď sa zatiaľ nepoznajú podrobnosti očakáva sa, že zamestnávatelia pri výbere budúceho zamestnanca budú systém aktívne využívať, keďže tento by mal šetriť peniaze a čas. Ako sa bude systém využívať v celoživotnom vzdelávaní nebudeme špekulovať.
Home-office pracovným štandardom
Pandémia zásadným spôsobom ovplyvnila trh práce v tom, že zamestnanci niektorých profesií môžu pracovať doma on-line spôsobom a home-office sa stal pracovným štandardom. Domáca práca však znižuje mieru osobného kontaktu s kolegami a zákazníkmi a preto sa on-line komunikácia pokladá za menej efektívnu. Jedným z najväčších problémov domácej práce sa stáva zaškoľovanie nových zamestnancov, ktorým ale chýba osobný kontakt s ich budúcimi spolupracovníkmi. V on-line priestore sa uskutočňujú aj osobné pohovory, navyše je možné otestovať len časť požadovaných zručnosti. Za dôležité sa pokladá udržanie firemnej komunikácie predovšetkým v období znižovania stavu zamestnancov. Podľa doterajších skúsenosti sa pokladajú pri nástupe nových zamestnancov za najdôležitejšie kritéria ich prijímania schopnosť kritického a analytického myslenia a rozhodnosť vzniknuté veci a problémy riešiť. Okrem jazykových predpokladov sú ďalej požadované počítačové vedomosti, keďže všade prebieha digitalizácia práce a to nielen vo vnútri organizačnej štruktúry, ale aj vo vzťahu s okolím, čo sú dnes už aj štátne a verejné inštitúcie.
Pracovno-právne vzťahy
Na fungovanie trhu práce bude mať vplyv aj Zákonník práce, od ktorého sa bude vyžadovať aj záujem zamestnávateľa v terajšom podnikateľskom prostredí vytvárať nové pracovné miesta. Zo všetkých makroekonomických ukazovateľov rozumie zamestnanec najlepšie inflácii a nezamestnanosti, tie sa však dnes vyvíjajú pre neho nepriaznivo. Podľa pracovnej teórie hodnoty, vytvára nadhodnotu len zamestnanec a preto zamestnávateľ nemá žiadny dôvod tvorcu jeho zisku prepúšťať. Z uvedeného dôvodu je preto veľmi dôležité, aby sa mzdové náklady nezvyšovali rýchlejšie ako produktivita práce. Osobitným problémom sú mzdové náklady v štátnom a verejnom sektore, ktoré sa za predchádzajúcej vlády výrazne zvyšovali a sú jedným z dôvodov narastajúceho deficitu verejných financií. Sem patria aj terajšie diskusie o budúcej výške minimálnej mzdy, príplatkov za pracú v noci a cez dni pracovného pokoja vrátane minimálnej výšky dôchodkov, ktoré u nás nie sú v súlade s úrovňou ekonomiky, ani v rámci krajín V4.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm