V posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí o homosexualite.

Liberálne médiá tzv. hlavného prúdu propagujú LGBTI komunitu, kultúrne organizácie podávajú pomocnú ruku pri organizácii Dúhových pochodov a ešte aj princ William sa zmieňuje o tom, že keby bolo jeho dieťa homosexuál, bolo by to „úplne v poriadku“.

Nuž, nech sa už pozrieme na homosexualitu z akéhokoľvek uhlu, rozhodne nejde o moderný fenomén, alebo výstrednosť súčasnej doby. V našom podnebnom pásme však homosexualitu z historického hľadiska vnímali celkom ináč, než napríklad v takom Grécku, kde sa rozvíjala pederastia (láska dospelého muža k dospievajúcemu chlapcovi) a pozitívny obraz homosexuality prezentovala aj literatúra – trebárs ako v prípade Platónovho spisu Symposion zo štvrtého storočia pred našim letopočtom, kde jedna z postáv tvrdí, že muži – homosexuáli, sú „…najlepšími z chlapcov a mládencov, pretože sú svojou prirodzenosťou najmužnejšími“.

Avšak naši predkovia, azda až na pár výnimiek, by s uvedením výrokom pravdepodobne nesúhlasili.

O ich prísnom postoji voči homosexuálom mimo iné svedčí sedemdesiaty štvrtý článok uhorského zákonníka z roku 1751, ktorý ukladá ako trest za homosexualitu smrť a neskôr, v roku 1768, k tomuto trestu navyše pribudlo aj následné spálenie tela. Až v roku 1961 bola trestnosť homosexuálneho styku medzi osobami staršími ako 18 rokov zrušená, ale na samotnú homosexualitu sa i naďalej hľadelo ako na úchylku.

V odborných psychiatrických príručkách sa až donedávna hovorilo o homosexualite iba v súvislosti s perverzitou, poruchou sexuálneho dozrievania, osobnosti a správania či duševnou nevyrovnanosťou.

K obratu vo vzťahu k vnímaniu homosexuality u nás došlo v roku 1993 v reakcii na jej vyškrtnutie z Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovou zdravotníckou organizáciou v máji 1990 a nátlak homosexuálov a bojovníkov za ľudské práva. Až odvtedy nám náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia prezentujú ako normálny jav. No dnes už heterosexuál pomaly ani nevie, či sa vôbec môže verejne priznať k svojej „staromódnej“ orientácii. A tak, keď príde reč na homosexualitu, častokrát radšej mlčí, než aby ho považovali za fašistu a xenofóba.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.