V transatlantickom priestore radi debatujú o slobode, demokracii, tolerantnosti, o rovnoprávnosti mužov a žien, vymýšľajú čudné novinky v oblasti „genderného inžinieringu“ a pod. Ochotne zavádzajú originálne novinky, ktoré si predtým človek iba ťažko dokázal predstaviť. Práve na Západe na najvyššie vojenské funkcie, a najnovšie na posty ministrov obrany, začali menovať ženy. V súčasnosti sa špekuluje, že podobnú úlohu by žena mohla zvládnuť aj na čele Severoatlantickej aliancie.

Jens Stoltenberg, bývalý nórsky premiér, pôsobil na najvyššom aliančnom poste od októbra 2014. Spojenci mu predlžili zmluvu do septembra 2022 a nechali obdobie o vyše roka dlhšie na to, aby sa podarilo nájsť za neho náhradu. V ústredí NATO sa práve začali formálne diskusie a očakáva sa, že Stoltenbergov nástupca bude predstavený na samite vedúcich predstaviteľov Severoatlantickej aliancie v Madride koncom jari, alebo začiatkom leta budúceho roka.

Prebiehajú rokovania v Bruseli a ďalších spojeneckých hlavných mestách, novinári občas zachytia zaujímavé mená potenciálnych kandidátov, ale nehovoria o akomsi významnom „lídrovi“. Na druhej strane, niektorí úradníci, diplomati a analytici tvrdia, že po 72 rokoch je najvyšší čas, aby aliancia vymenovala prvú ženu na najvyššiu funkciu v tejto organizácii. Šíria sa aj iné špekulácie: niektorí členovia aliancie sú presvedčení, že vzhľadom na pokračujúci kontakt s Ruskom by výber kandidáta na šéfa NATO z „východnej Európy“, jednej z postsocialistických krajín, vyslal Moskve dôležitý varovný signál.

Je známe, že súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojej funkcii skončí 30. septembra budúceho roka. Preto sa začali horúčkovité rokovania o tom, kto ho nahradí. Zostáva síce ešte dosť času, ale tak dôležitú otázku sa nedá vyriešiť v priebehu pár týždňov, alebo mesiacov a v Severoatlantickej aliancii začali hľadať kandidáta na túto funkciu. Hlavný kandidát bude potom predstavený verejnosti v období jar – leto 2022.

Vo vzduchu lietajú rôzne mená, občas prekvapivé. Povráva sa, že v „rámci moderných trendov“ do funkcie šéfky NATO môžu vymenovať ženu. Analytici a novinári väčšinou spomínajú mená troch európskych „amazoniek“. Sú to súčasná estónska prezidentka Kersti  Kaljulaidová, jej bývalá kolegyňa, exprezidentka Litvy Dalia Grybauskaitėová a tiež bývalá hlava štátu, exprezidentka Chorvátska Kolinda Grabar-Kitarovićová.

Skrátka, podľa odborníkov, ak sa má hlavou NATO stať pre zmenu a po prvý raz v histórii aliancie žena, má to byť iba bývalá prezidentka, čiže žena, ktorá už pôsobila v najvyššej štátnej funkcii vo svojej krajine. To znamená, že aj naša Zuzana Čaputová má šancu?.. Smolu majú premiérky, ministerky, štátne tajomníčky a iné: možno budú mať šancu sa stať hlavou NATO v budúcom volebnom období…

Špekuluje sa aj o „adrese“ budúceho generálneho tajomníka. Niektorí analytici sú presvedčení, že dosť bolo západných šéfov a je na čase, aby hlava NATO bola zvolená z radov politikov bývalých socialistických štátov, predovšetkým z niektorého pobaltského štátu, kde vedúci politici prechovávajú veľmi negatívny vzťah voči Rusku. Iní analytici varujú, že by to nebol dobrý ťah, pretože napätie na medzinárodnej scéne dosiahlo kritickú úroveň a je na čase zmeniť situáciu. Poukazujú aj na to, že súčasná americká administrácia sa podľa nich snaží normalizovať vzťahy medzi USA a Ruskom a preto by totálne rusofóbsky, protiruský politik na čele NATO nebol dobrý výber.

Tak alebo onak, o rok bude na čele NATO stať iná osoba. S istotou sa dá predpokladať, že kvôli výmene šéfa sa politika NATO vôbec nezmení a bude aj naďalej agresívna, útočná a hazardná, ako to bolo v priebehu vyše 70-ročnej histórii aliancie. Vymení sa iba figúrka, ale podstata tohto krvilačného spolku zostane. NATO rozpútalo viaceré vojny, ale ešte ani raz nepomohlo nastoliť mier. Jasne o tom svedčia udalosti v Afganistane, Sýrii, Iraku, Líbyi a ďalších krajinách.

NATO sa nestane menej krvilačnou bandou ani vtedy, keď sa na jeho čelo postaví žena. Horúce kandidátky – Kersti  Kaljulaidová, Dalia Grybauskaitėová a Kolinda Grabar-Kitarovićová sa hodia na túto funkciu. Majú tie „správne“ názory a postoje. Kandidát z pobaltských krajín môže ešte viac zhoršiť vzťahy s Ruskom a ešte ďalej posunúť svet na pokraj tretej svetovej vojny. Krvilačnému spolku NATO nikdy nešlo o mier. Ale situácia vo svete je natoľko zlá a nebezpečná, že by aj v Severoatlantickej aliancii mali konečne vziať rozum do hrsti a prestať sa zahrávať s ohňom, sediac na sude s pušným prachom.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroje:

(1) Press conference by NATO Secretary General Jens Stoltenberg following the extraordinary meeting of NATO Ministers of Foreign Affairs, NATO, 20.8.2021
(2) NATO’s next mission: Find a new boss, Politico, 19.7.2021

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.