Keď v nedeľu, 15. augusta vydalo velenie afganského oslobodzovacieho hnutia Taliban rozkaz na otvorenie útoku na hlavné mesto Kábul, narážali jeho oddiely na nulový odpor. Štvormiliónovú metropolu vysokohorskej a vysušenej krajiny nebolo treba dobývať. Bábková vláda, ktorú tam západní okupanti dosadili po vojenskom vpáde v októbri 2001 a dobytí Kábulu o mesiac neskôr, vyprázdňovala scénu po celé leto. V sobotu 14. októbra opustil krajinu kolaborantský prezident Ašraf Ghaní a nasledujúci deň sa Afganská islamská islamská republika premenovala naspäť na predokupačný Islamský emirát Afganistan.

Kolaborantstvo zbavené záštity

Veľmocenský blok na čele so Spojenými štátmi, utrpel týmto dňom medzinárodnopolitické fiasko, ktoré môže mať nevyspytateľné následky. Celoplanetárna koronavísrusová deaktivačná totalita môže na jeseň niektoré zmierniť a oddialiť, ale nie úplne a natrvalo. Okupačný režim, započatý americkou vojenskou operáciou Enduring Freedom, urobil jej názvu, v preklade Trvalá sloboda, medvediu službu. Sprotivil miestnemu obyvateľstvu dekadentnú západnú demokraciu, pretože mu bola vnucovaná povýšeneckými dobyvateľmi s nekalými záujmami.

Zasial zároveň do sŕdc a duší mladých i starých semená nenávisti, podobne ako v Iraku, Sýrii a Líbyi počas nasledujúcich rokoch. Svojich západných chlebodarcov, zamestnávateľov a školiteľov začína nenávidieť i nemalá časť Afgancov, čo s nimi kolaborovala. Urýchleným odchodom okupačných vojsk ostala zaskočená. Cíti sa opustená a zradená, no zároveň – po dvoch dekádach hodnotovej mcdonalidizácie – domácemu prostrediu odcudzená a vzdialená. Státisíce psychologicky vykorenených Afgancov preto vidi východisko v presídlení na idealizovaný Západ, aj keď teraz, v auguste, sklamal.

Migračné cunami 2.0?

Humanitárne inštitúcie, ktoré spadajú pod Organizáciu spojených národov, už začali apelovať na svetovú verejnosť, aby absorbovala spoločným pričinením očakávanú mohutnú migračnú utečencov z Afganistanu. Predstava, že cunami státisícov zväčša mladých Afgancov sa prevalí cez Stredný a Blízky východ, aby zaplavilo Európu, núti Irán a Turecko k posilňovaniu ochrany hraníc. Turecko, ktoré poskytuje prechodné prístrešie zhruba štyrom miliónov bežencom hlavne zo susednej Sýrie a Iraku, pripomína Svetovej organizácii, že už roky hostí štvrť až pol milióna Afgancov a nával ďalších by neunieslo. Vláda v Ankare sa 15. augusta dala Západu na vedomie, že cez susedný Irán preniká z východu už od júla na Anatolský polostrov zhruba tisíc Afgancov denne.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan sa preto pokúša zapojiť Irán a s ním susediaci Pakistan do regionálnej spolupráce pri zvládaní náporu utečencov. Turecké ministerstvo vnútra správne usudzuje, že to bude beh na dlhé trate a podniká preto samostatné kroky na zmiernenie migračných tokov. Jedným z takých opatrení je výstavba ochranného betónového múru pozdĺž hranice s Iránom. Po dokončení dosiahne dĺžku 295 kilometrov. „Vykopaných bolo takmer 150 kilometrov. Posilnili sme i základne na hraniciach. Zintenzívňujeme práce, naše hranice budú nepriechodné„. Pre turecký denník Hürriyet to uviedol minister obrany Hulusi Akar. Je to mohutná stavba doplnená v mnohých lokalitách o vodné priekopy. Ankara priebežne rozmiestňuje i sústavu elektronických detekčných zariadení a 103 pozorovacích veží.

Francúzsku vládu tieto „protipovodňové“ snahy Turecka na ochranou proti neregulovanej masovej migrácii tešia, ale neuspokojujú. Agilný prezident Emmanuel Macron sa nechal 16. augusta počuť, že Európska únia „vytvorí iniciatívu s cieľom chrániť členské krajiny pred prílevom migrantov z Afganistanu.“  Znie to neuveriteľne, ale ultrapokrokárska hlava Piatej skutočne prestáva používať vítačskú rétoriku. Privádza tým slniečkárov do pomykova, ale nemôže si dovoliť ako univerzitne školený správca štátu úplne ignorovať riziká neabsorbovateľnej migračnej invázie.

Oveľa ľahkovážnejší postoj zaujímajú eurokomisári so zvučnými titulmi, no s mizivou národnoštátnou zodpovednosťou. Jeden z nich, eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni, začal v rozhovore pre taliansky denník Il Messagger veľkopansky líčiť za celý európsky svetadiel vzdušné zámky stavané tehličkami lásky a dobrotivosti slovami: „Myslím si, že Európa bude nevyhnutne musieť zriadiť humanitárne koridory a zorganizovať prijímacie centrá, aj preto, aby predišla nekontrolovanému prísunu nelegálnych prisťahovalcov.“ Keď mu asi došlo, že nereálne blúzni, skorigoval sa vetou: „Prinajmenšom by tak mali urobiť krajiny, ktoré sú ochotné urobiť tento krok,“

Padajú reťaze otroctva

Útvary Talibanu čiastočne blokujú hraničné priechody, čím znižujú ich priepustnosť. Tá spôsobuje na afganskej strane pretlak más opúšťajúcich krajinu. Oddiely Talibanu dostali prísne rozkazy nerabovať, nepodpaľovať a nepáchať násilie, aby sa nešírila panika a strach. Víťazné hnutie však neskrýva zámer zaviesť hneď po konsolidácii pomerov v emiráte spoločenský poriadok na základe islamského právneho kódexu šaríja. Pripomeňme, že pokrýva všetky formy správneho chovania moslimov a s i stými úpravami aj nemoslimov.

V ohňostroji správ a reportáží z Kábulu, venovaných vojenským a politickým stránkam pádu Kábulu do rúk Talibanu, prehliadajú médiá čosi podstatné. V treťom augustovom týždni sa totiž stávame vďaka videokamerám a internetu svedkami zásadných premien porovnateľných so zmenami, aké sú v Európe vyvolávané prestavbami spoločenského zriadenia. Stredoeurópania ich preskákali v predošlých desaťročiach niekoľko, ale Američania, Kanaďania a Briti nie.

Nemohli preto porozumieť pri prvom počutí výroku pakistanského ministerského predsedu Imrána Chána z 15. augusta, i keď ho dostali naservírovaný v titulku spravodajského portálu Breitbart v angličtine: „Islamist Pakistan PM: Taliban Has ‘Broken the Shackles of Slavery’’”  Skúsme si vyskúšať mieru našej vlastnej otvorenosti a rozhľadenosti pri dešifrovaní slovenského ekvivalentu tohto titulku v správe TASR: „Pakistanský premiér o postupe Talibanu: Afganci zlomili okovy otroctva„. Dlhodobé pôsobenie vzdelávacej a mediálnej sústavy má po 30 rokoch i v stredoeurópskych zemepisných šírkach za následok, že mladá a stredná generácia nechápe, o akých okovách to pakistanský premiér hovorí. Dostal privilegované stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie vo Veľkej Británii, vrátane Oxfordu, mal by byť skrz-naskrz anglofilný, a nie je. „Chán tieto slová („zlomili okovy otroctva“) použil počas prejavu o kultúrnom imperializme. Vo vystúpení taktiež kritizoval vyučovanie angličtiny v Pakistane,.“ približuje TASR. K pochopeniu podstaty toho, čo chcel povedať na margo pádu proamerického sekulárneho režimu v Kábule, si musíme prečítať celý jeho príslušný výrok. Na portále New Delhi Television Ltd. (NDTV), hovorí: „Prijatím cudzej kultúry k nej psychicky priľnete. Tá viazanosť je horšia ako skutočné (fyzické) zotročenie. Okovy kultúrneho zotročenia sa zhadzujú veľmi ťažko. Čo v Afganistane práve prebieha, je lámanie tých reťazí.“

Načo NATO?

V jednotlivých štátoch Severoatlantickej aliancie zaznievajú ponosy na zahanbujúcu podriadenosť členskej základne jej americkému hegemónovi. Pred dvoma desaťročiami vtiahol pod kepienkom solidárnosti svoju družinu do afganského trasoviska, aby sa neprestávali točiť kolesá zbrojenia a mohol sa živiť mýtus nezlomnej borby proti terorizmu.

Tematika zmysluplnosti celého doterajšieho angažovania NATO v Afganistane sa intenzívne prepiera na nemeckej politickej aréne, Koncom septembra prebehnú v Spolkovej republike parlamentné voľby, štvornásobná kancelárka Angela Merkelová uvoľní stoličku a politický dorast v jej Kresťansko demokratickej únii CDU sa hlási o slovo. Stranícky boss a jeden z kandidátov na post kancelára Armin Laschet situáciu v Afganistane označil za „najväčší debakel, aký utrpelo NATO od svojho založenia“. Jeho partajná kolegyňa a predchodkyňa na špici CDU AnnegretKrampová-Karrenbauerová, ktorá nevstupuje do septembrových volieb a preto si môže dovoliť uvoľniť náhubok, si mierne kopla do mocenskej vertikály v NATO a do nedotknuteľnosti USA, keď podotkla: „Je toho veľa, na čom musíme v rámci NATO v budúcnosti popracovať.“ Krampová-Karrenbauerová potom z titulu nemeckej ministerky obrany zaťala 17. augusta do živého takto: „Otázkou pre nás bude, do akej miery sme ochotní niesť za to dôsledky a do akej miery sme pripravení prijať opatrenia, ktoré sme až doteraz nechávali na Američanoch„. Bolo to pomerne odvážne rypnutie tejto 59-ročnej celoživotnej kariérnej političky do vojenského blok pred mimoriadnym rokovaním veľvyslancov členských krajín NATO o situácii v Afganistane. Nebude ľahké dopátrať sa v otvorených zdrojoch o neverejnej agende rokovania. Dá sa však predpokladať, že americká generalita rozdá vazalom z Európy kapesníčky, do ktorých sa budú smieť vyplakať, aby sa potom pustili do novej etapy spoločnej a solidárnej práce. Budú zadržiavať nového všadeprítomného strašiaka: Čínu

Európskym politickým marionetám USA ho predstavil nestarnúci 91-ročný George Soros v editoriále finančníckeho denníka Wall Street Journal, keď ukázal prstom na čínskeho prezidenta Si Ťi-pchinga ako na najnebezpečnejšieho nepriateľa slobodného sveta. Nie je jasné, či tento záblesk akéhosi nového svetla poznania postačí na to, aby zomkol členskú zostavu NATO do prípravy na geopolitickú konfrontáciu s nastupujúcou čínskou veľmocou.

Úloha pre Taliban

Tá považuje maškarádu s bleskovým víťazstvom Talibanu v Afganistane odvádzanie pozornosti od podstaty veci. Čina vie, že odsun Západu a odovzdávania kontroly Talibanu prebieha viac-menej podľa harmonogramu vyplývajúceho z mierovej dohody, ktorú Spojené štáty uzavreli s Talibanom 29. februára 2020. Zdanlivo bezhlavý odsun vojsk USA a zvyškových útvarov NATO počas tohto leta z Afganistanu má odôvodňovať prenechanie masívneho arzenálu zbraní a vojenskej techniky bábkovej armáde. Tá však existuje len na papieri, pretože jej státisícové útvary nekládli Talibanu odpor a v tichosti s ním i spolupracovali.

Bábková vláda podľa všetkého odovzdala zverenú americkú techniku, sklady, kasárne a hospodárske budovy Talibanu. Ten, alebo nejaká jeho odnož, sa skôr či neskôr začne presúvať do Sin-Ťiangu, obývaného prevažne moslimskými Ujgurmi. Iné frakcie sa môžu pustiť do rozvracania susedného Uzbekistanu a Tadžikistanu, čomu sa Rusko pokúša zabrániť poskytovaním vojenskej ochrany týmto bývalým sovietskym zväzovým republikám. Prenikaniu moderne vyzbrojených islamských fundamentalistov neunikne ani Kazachstan. Ten tvorí pre stratégov vo Washingtone vstupnú bránu do Kaspického mora, považovaného podobne ako Čierne more, za mäkké zraniteľné podbrušie ruského medveďa.

AUTOR: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.