Diskutovanou témou súčasnosti je budúcnosť. Všetci sa spoliehajú na to, že po odznení koronavírusovej krízy sa všetko vráti do pôvodného stavu, budeme žiť v rovnakých podmienkach, v rovnakej spoločnosti, s rovnakými cieľmi…

Menšia časť si uvedomuje, že návrat do stavu pred krízou nebude možný. Zmenila sa spoločnosť, zmenili sme sa my sami, ekonomika a celkový smer budovania spoločnosti. A toto všetko vedie k diskusiám o možnostiach budúcnosti a predtuchách ďalšieho vývoja.

Samotné Slovensko ako členská krajina EÚ je v zvláštnej situácii. Na jednej strane sme nadšení z toho, že získavame zdroje z fondu obnovy, ale granty, ktoré nemusíme vrátiť, tvoria len malú časť tých 6,5 miliardy. Ostatné budeme musieť po roku 2027 splácať. Aj približne tri miliardy z ďalšieho fondu, ktoré môžeme dostať, budeme musieť svojím spôsobom vrátiť. A klasické príjmy z európskych štrukturálnych fondov znamenajú, že budeme musieť pričleniť vlastné zdroje a tieto pravdepodobne budú musieť byť väčšie ako tie, ktoré sme používali v doterajších systémoch kofinancovania.

Hlavnou chrbtovou osou Slovenska je automobilový priemysel. Ten by sa mal transformovať na elektromobilitu, s čím súvisí aj vybudovanie niektorých výskumných centier na Slovensku, napríklad Siemensu a ďalších, ktoré sa majú zaoberať prechodom automobiliek zo spaľovacích motorov na elektromobilitu. Samotný automobilový priemysel bude prechádzať jednou z najväčších transformácií za posledných sto rokov. Znamená to nielen to, že namiesto áut so spaľovacími motormi budeme vyrábať elektromobily, ale aj celkovú zmenu logistiky offshoringu a outsourcingu, spolupracujúcich firiem, subdodávateľských systémov a celkového produkčného reťazca. Nielen preto, lebo elektromobily majú zhruba o 30 % nižšiu náročnosť na súčiastky a komponenty, majú jednoduchšiu montáž, ale bude to zároveň znamenať aj nutnú zmenu v oblasti organizácie subdodávateľov a v oblasti očakávaných finančných ziskov. Automobilky nezískavajú veľkú časť zisku z predaja hotových áut, ale z predaja licencovaných náhradných dielov, ktoré vždy legislatívne zabezpečuje každých 8 rokov Europarlament. Ak sú to však náhradné diely a elektromobilita znamená nižšiu štruktúru náhradných dielov, hlavným náhradným dielom elektromobility budú batérie. Ale batérie znamenajú aj nutnosť ekologickej likvidácie, vytvorenie nových generácií batérií, ktoré nebudú znečisťovať životné prostredie a podobne. EÚ samotná počíta s rozvojom autonómnych vozidiel. Budúce aglomerácie nebudú počítať s individuálnou osobnou automobilovou dopravou. Zelení budú radi, pretože namiesto parkovacích miest budú zelené plochy, kríky, stromy, zníži sa rozsah znečistenia ovzdušia, bude menej mikrometrických častíc, menej onkologických ochorení vyplývajúcich zo znečisteného prostredia. Na zabezpečenie dopravnej obslužnosti v EÚ bude treba možno pätinu-šestinu dnes vyrábaných áut. Alebo budeme vyrábať a vyvážať elektromobily inde? Ale zvýšená produkcia nových typov áut je aj v Číne a v niektorých ďalších ázijských krajinách. Takže svetové trhy elektromobility budú zaťažené inými výrobcami. Slovensko je krajinou, ktorá má obrovské potenciálne predpoklady.

Jediné skutočné bohatstvo

Na malej ploche je skoncentrovaný obrovský rozsah odlišných krajinných scenérií a krajinných profilov. Slovensko má vyše 1800 pamiatok technického typu celoeurópskeho významu. Predstavte si to spojené s rozvojom takzvanej víkendovej turistiky, čo bol pred koronavírusom hlavný trend turistiky v EÚ. Priletíte lietadlom na víkend, pozriete si technické kuriozity, uvidíte kultúrne zážitky, dáte si kulinárske pôžitky a v nedeľu večer odletíte späť domov. Znamená to obrovskú zmenu pohľadu na turistiku. Ľudia sa aj vzhľadom na riziká ako Covid-19, lockdowny atď. nebudú pohybovať vo vzdialených destináciách, ale obrovskú atraktivitu získa európsky kultúrny, prírodný a historický priestor. Zoberme do úvahy kultúrne a historické zvláštnosti, vlastnosti krajinného profilu a skutočnosť, že len samotné jaskyne, náleziská vzácnych minerálov, obrovské endemitové zdroje živočíchov predstavujú obrovský potenciál turistického ruchu. Môžeme sa zamerať aj na budovanie ďalších vlekov a ďalších lanoviek v Nízkych a Vysokých Tatrách, predpokladať, že nás zachráni rozvoj lyžovania, ale kým sa neroztopia ľadovce v alpských výškach, dosť ťažko budeme rozvíjať lyžovanie v podmienkach Slovenska. Mnohé štúdie, ktoré sa zaoberajú vývojom prírodných podmienok, ukazujú na výrazné zníženie rozsahu snehových prídelov v oblasti Slovenska, ale i v oblasti Poľska a Česka. Hľadajme niečo trvalejšie, to, čo by mohlo byť nesmierne zaujímavým námetom pre turistický ruch.

AUTOR: Prof. Peter Staněk