Predchádzajúci guvernér ECB Talian Mario Draghi sa do histórie jej šéfov zapíše ako prezident, ktorý za 8 rokov vládnutia nikdy nezvyšoval úrokové sadzby. Počas finančnej krízy vraj pre záchranu eura urobil všetko, ale nič pre to, aby sa nezvyšovala zadlženosť väčšiny členských štátov eurozóny, čo po negatívnych dôsledkoch koronakrízy, ktorá rozvrátila fiškálne rozpočty, je zlá správa. Keďže terajšia prezidentka ECB Christine Langerova zatiaľ nemá odvahu čokoľvek urobiť pre sprísnenie menovej politiky, zadlženosť sa naďalej zvyšuje a úspory domácností sa z dôvodu narastajúcej inflácie naďalej znehodnocujú.

Na jej rast menová politika tiež nereaguje, keďže tvrdí, že nie lacné a stále vyššie objemy vytlačených peňazí bez hodnoty sú príčinou narastajúcej  inflácie, ale nedostatky v zásobovaní aj výrobných faktorov a odložená kúpna sila domácností počas lockdownov, sú príčinou narastajúceho dopytu po tovaroch a službách. Pokiaľ sa inflácia zvyšovala na Slovenku to funkcionárom ECB akosi nevadilo, ale keď sa prevalila aj do najväčšej ekonomiky eurozóny, šéf Budesbanky Jensa Weidemann sa ozval s pravdivým tvrdením a síce, že ECB tu nie je len na to, aby zachraňovala solventnosť členských krajín eurozóny od narastajúcich dlhov, ale aj preto, aby bola zabezpečená stabilita spoločnej meny euro, s čím sa dá súhlasiť.

Či bude finančný trh akceptovať, že inflácia je aj preto vyššia, že do výpočtu sa od tohto roku započítava aj rast cien nehnuteľností a možno aj náklady spojené s financovaním projektov na zníženie uhlíkovej neutrality, zatiaľ nevieme. S čím sa však môže súhlasiť, že pokiaľ inflácia nespôsobuje pokles HDP a teda nehrozí stagflácia, menová politika centrálnej banky sa meniť nebude.

Predaj štátnych dlhopisov občanovi

Keď pred 50 rokmi americký prezident Richard Nixon vymeniteľnosť dolára za zlato zrušil, dolár síce nezanikol, ale jeho kúpna sila klesla z 1 dolára na terajšie 2 centy. Ekonómovia už spočítali, že keby sa inflácia dlhodobo držala na úrovni terajších 2,5 percenta, tak za 28 rokov by sa cenová úroveň zdvojnásobila. Čo teda kúpime dnes za 50 eur, tak o 28 rokov by sme zaplatili 100 eur. Samozrejme, že inflácia má vplyv nielen na naše úspory, ale aj na úspory na dôchodkových účtoch a teda na výšku penzie.

Centrálne banky sa všade na svete pokladajú za veriteľov záchrany nimi riadeného finančného systému. Na poslednom mieste je pre nich domácnosť a preto si kladieme oprávnenú otázku, prečo aj na krytie deficitu verejných financií sa pre nich nevydávajú štátne dlhopisy nižšej nominálnej hodnoty, ktoré by si mohol občan kúpiť za vyšší výnos, ako je dnes úročenie vkladov v bankách? Atraktivita by sa mohla zvýšiť trebárs odpustením zdaňovania a mohli by ich kupovať len občania našej republiky. Že budú drahšie ako teraz výnosy štátnych dlhopisov predávaných na medzinárodných trhoch by z principiálneho hľadiska nevadilo. Dočasne voľné peniaze domácnosti, za ktoré by si občan kúpil štátny dlhopis, sú totiž kryté ich prácou a čím sú kryté peniaze za ktoré predávame štátne dlhopisy na finančných trhoch? Ak by navyše štát nebol schopný výnosy z jeho štátnych dlhopisov občanovi platiť, tieto by sa kompenzovali na konci roka v daňovom priznaní.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.