Postačil jeden výbuch a lavína sa podľa všetkého bude valiť do širokého okolia. Po totálnej hanebnej porážke americkej armády v Afganistane a stiahnutí vojsk z tejto krajiny, rovnaký zámer prejavuje aj Francúzsko. Paríž nechce zopakovanie podobného scenára a preto avizoval ukončenie svojej operácie v štátoch Sahelu, na území, kde hlavným štátom je Mali (Sahel je krajinný typ v Afrike na južnom okraji Sahary, zahrňuje pás stepí a saván tiahnucich sa naprieč kontinentom od západu na východ, na území Mauritánie, Senegalu, Mali, Burkiny Faso, Nigeru, Čadu, Sudánu, Etiópie – Wikipedia).
Francúzske média uvádzajú, že domáci experti, politici, diplomati a iní kompetentní budú mať čo robiť, aby nepripustili zopakovanie „afganského scenára“ aj v Sahelu. Jeden z francúzskych najpopulárnejších denníkov, konzervatívne a pravicovo-centristicky orientované Le Figaro prizvukuje, že po neúspechu Spojených štátov v Afganistane a urýchlenom a chaotickom stiahnutí vojsk z Kábulu, sa pozornosť svetovej verejnosti upiera na Mali. Paríž oznámil, že francúzska zahraničná operácia v zóne Sahelu skončila.
Prirodzene, viacerí odborníci, politici a politológovia, ako aj miestne úrady sa obávajú, že sa tam môže zopakovať „afganský scenár“. Diskutujú o tom, ako by sa podobnému neslávnemu a nebezpečnému finále dalo vyhnúť. Jeden z francúzskych prezidentských kandidátov Xavier Bertrand varoval: „Neurobme v Sahelu rovnakú chybu, ako Američania v Afganistane“. Nesúhlasil s konaním súčasnej vlády a vyhlásil, že Francúzsko v spolupráci s ďalšími európskymi krajinami má aj naďalej plniť svoje záväzky v Sahelu. Varoval, že v opačnom prípade môže explodovať migračná kríza a do Európy sa vrhnú tisíce a tisíce utečencov.
Le Figaro pripomenul, že situácia v zóne Sahelu pripomína tú afganskú: tiež tam pôsobia islamské teroristické skupiny, ktoré boli určite nadšené víťazstvom Talibanu v Afganistane, čo ich povzbudilo a určite zaktivizujú svoju činnosť. V súčasnosti väčšinu všetkých operácií v severnom Mali uskutočňuje francúzska armáda. Experti prizvukujú, že bez jej pomoci miestne vládne sily nedokážu čeliť útokom islamistov. Varujú, že ak Francúzsko stiahne svoje vojská, ako to urobili Američania v Afganistane, potom sa aj v Mali zopakuje podobný scenár a krajinu ovládnu islamisti.
Francúzsky vojenský expert Michel Goya zdôraznil, že francúzska armáda urobila chybu, keď rozšírila svoje operácie z Mali, kde sa jej darilo a konala na žiadosť malijského prezidenta, do širšej oblasti: Mauretánie, Burkiny Faso, Nigeru a Čadu. „Predtým než zasiahnete, musíte si položiť otázku, či je štát, ktorý vás žiada o pomoc, dostatočne štrukturálne stabilný“, podčiarkol francúzsky vojenský expert a historik.
Po pomerne úspešných operáciách v Mali tam francúzske vojska zostali a očakávali, že ich úspechy povzbudia miestne ozbrojené sily a budú úspešne čeliť islamistickým extrémistom. Ale zopakovala sa situácia, ktorej čelili Američania v Afganistane: narástla nespokojnosť miestnych obyvateľov, ktorým nevoňala prítomnosť cudzích vojsk na ich území a ktorí ich „pobyt“ začali považovať za okupáciu svojej krajiny.
Francúzske vojská teda z Mali odídu, ako sa Američania stiahli z Afganistanu. Ale v oboch prípadoch náhrada za tieto vojenské jednotky neexistuje. Armáda v Mali je veľmi slabá, presne ako afganská armáda. Je však značný rozdiel: kým Američania v Afganistane mali kontingent 100 tisíc vojakov, Francúzsko má v Sahelu mnohonásobne menej – iba 5 100 vojakov. Má ešte základne v susedných štátoch – v Čade a Gabone.
Le Figaro prizvukuje, že miestni politici sa musia postarať o zvyšovanie morálky armády a viery vojakov v silný a jednotný štát. V prvom rade budú musieť armáde zaplatiť aspoň mzdu a skoncovať s korupciou, ktorá ovláda absolútne celý tento africký štát. Niektorí odborníci sa domnievajú, že stiahnutie zahraničných vojsk prinúti miestne úrady, aby začali realizovať reformy a zabojovali proti korupcii, ale nie je to vôbec isté.
„Prípad Afganistanu ukazuje, že samotná vojenská operácia nemôže ukončiť džihadistické povstanie. Je tiež nutné vyjednávať s džihadistami. Dôvody ich opozície nie sú čisto náboženské, ležia hlbšie, spojené s hlbokými rozpormi v spoločnosti, s marginalizáciou určitých segmentov populácie, chudobou, beztrestnosťou a zlou správou“, podotkol bývalý minister zahraničia Mali Thiebile Drame.
Experti varovali, že na rozdiel od dohody dosiahnutej s Talibanom v Afganistane, v prípade Mali je nutné, aby rokovania s islamistami nekonali za chrbtom oficiálnych úradov štátu Sahel a tamojšie úrady by mali vypracovať a v praxi zrealizovať plán na prekonanie krízy. Pripomenuli tiež, že vo februári budúceho roka sa v Mali uskutočnia prezidentské voľby a v apríli sa budú konať aj vo Francúzsku. Preto je čas na to, aby sa politika v regióne mohla zmeniť. Otázka je, či sa zmení k lepšiemu.
Nie je však známe, ako dlho bude francúzska spoločnosť pripravená vysielať svoje vojská do tak vzdialených krajín. Experti navrhujú, aby francúzske vojská pomaly opustili Sahel a za ten čas by sa miestne úrady naučili riešiť svoje problémy vlastnými silami. Varujú, aby Paríž nezopakovala chyby Američanov.
Zdroj:
Sahel: quelles leçons la France doit-elle tirer de la crise afghane?, Le Figaro, 28.8.2021
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE