Americká centrálna banka začala s kvantitatívnym uvoľňovaním, v snahe dodať finančnému trhu chýbajúcu likviditu po vypuknutí realitnej krízy po roku 2008, čo sa podarilo. Na starom kontinente začal s uplatňovaním tohto neštandardného nástroja menovej politiky ECB jej dvojnásobný guvernér a terajší predseda talianskej vlády Mário Draghi, ktorý sa však do histórii ECB zapísal tým, že nikdy nezvyšoval úrokové sadzby a nikdy nesplnil jej dvojpercentný inflačný cieľ.

So spomínaným nástrojom menovej politiky pokračuje v ešte väčšom objeme tlačených peňazí terajšia jeho šéfka, ktorou je Francúzska Christine Lagardová, ktorá ani v najmenšom nenaznačuje, že by s ňou chcela skončiť. Pokiaľ Draghi zachraňoval domácu ekonomiku, ktorej ani lacné štátne dlhopisy nepomohli znížiť taliansku zadlženosť, tak terajšia guvernérka „zachraňuje“ všetky členské štáty eurozóny, keďže ich verejné rozpočty negatívnym spôsobom poškodila pandémia.

Nedávno však americká centrálna banka naznačila, že obmedzí doterajšie objemy nákupu štátnych dlhopisov, čo posilnilo výmenný kurz dolára. Z dôvodu inflačných očakávaní, vyvolaných aj nárastom zamestnanosti, sa otvorene hovorí o raste úrokových sadzieb v prvej polovici budúceho roka. Aká bude situácia na starom kontinente môžeme len špekulovať, keďže namiesto zamestnanosti sa do inflácie od tohto roku započítava rast cien nehnuteľnosti a napokon ECB prekročenie inflácie nad 2 percentá nepokladá za dôvod zvyšovanie jej terajších nízkych  úrokových sadzieb.

Covidové vlny zvyšujú počty milionárov

Kvantitatívne uvoľňovanie určite napomohlo k tomu, že na finančnom trhu je aj počas pandémie dostatok lacných peňazí, Stimulačné peniaze udržali zamestnanosť, v rokovaní s bankami sa vláde podarilo dohodnúť odloženie splátok z úverov, z dôvodu opakovaných lockdownov domácnosti „ušetrili“ na bežných účtov viac a takto by sme mohli pokračovať. Kto si však najviac covidovými vlnami pomohol boli akcioví investori, ktorí tak rozšírili počty tých najbohatších milionárov.

Podľa dostupných informácii je na zemeguli už takmer 21 milióna dolárových milionárov, ktorých majetok predstavuje 80 biliónov dolárov. Najviac dolárových milionárov žije v Severnej Amerike, na starom kontinente by ich malo byť okolo 5,4 milióna, ktorí sa tak určite nesťažujú na terajšiu uvoľnenú menovú politiku centrálnych bánk, ktorá podľa všetkého nebude trvať večne. Dolároví milionári majú svoj majetok väčšinou v akciách, menšiu časť v dlhopisoch a v realitných fondoch a len okolo 20 percent v hotovosti.

V poslednom období je investorským trhákom investovanie prostredníctvom private equity štruktúr, o čom svedčí nárast aktív pod ich správou za posledných 10 rokov na trojnásobok. Dôvodom sú lepšie výnosy ako v ostatných verejných akciových fondoch.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.