Kým liberáli, bruselsko-transatlantickí ideológovia, vládni predstavitelia niektorých členských štátov Európskej únie do nemoty opakujú starú pesničku o vítaní migrantov z Blízkeho východu a Afriky, na Balkáne týchto „hostí“ nechcú. Lídri balkánskych štátov navrhujú rôzne varianty pomoci obyvateľom blízkovýchodných a afrických krajín, ale výlučne doma, v týchto krajinách. Zdôrazňujú, že ďalší prílev migrantov razantne skomplikuje život v EÚ a zničí hospodárstvo mnohých európskych štátov.
Úplne otvorene sa vyjadril srbský prezident Alexandar Vučić, ktorý počas stretnutia s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom v Belehrade otvorene prizvukoval, že „Srbsko nebude „parkoviskom“ pre utečencov“. Podotkol, že jeho krajina nie je konečnou zástavkou pre utečencov: „Tí, ktorí opúšťajú Afganistan, majú jasný cieľ – je to Západná Európa, alebo USA. Málo ktorí z nich si želajú zostať na Západnom Balkáne“, zdôraznil.
Alexandar Vučić podčiarkol, že srbské úrady zatiaľ nedostali žiadne požiadavky a nedošlo ani k menšiemu prílevu utečencov: „Bola iba jediná požiadavka a tú sme ochotne splnili. Malo prísť 150 dievčat z rôznych futbalových klubov. Na túto požiadavku sme odpovedali, že môžu prísť hocikedy. Ale Srbsko sa v žiadnom prípade nestane „parkoviskom“ pre utečencov. Budeme rokovať so Sebastianom Kurzom, hľadať spoločné riešenie aj s ním, aj s Rakúskom, aj so všetkými našimi susedmi. Chceme sa dohodnúť, ako budeme reagovať“, prezradil Alexandar Vučić na tlačovej konferencii.
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz poznamenal, že aj napriek tomu, že Taliban dobyl celý Afganistan, Rakúsko už nemá v úmysle prijímať ďalších utečencov z tejto krajiny. „Nemyslím si, že v Rakúsku potrebujeme viac týchto ľudí, zastávam práve opačné stanovisko,“ oponoval Kurz na požiadavku predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorý vyzvala členské krajiny, aby prijali utečencov z Afganistanu.
Kurz v rozhovore pre televíziu Puls 24 povedal, že by medzinárodné spoločenstvo malo urobiť všetko, čo je v jeho silách pre zlepšenie situácie v Afganistane, ale malo by uznať aj to, že „nie všetko je v jeho moci, ako nie je všetko v moci Rakúska“. Rakúsko podľa jeho slov, počas migračnej krízy prijalo 44 tisíc Afgancov, čo bolo pre krajinu veľkou a ťažkou skúškou a v súčasnosti je Rakúsko po Iráne, Pakistane a Švédsku ďalšou krajinou s najväčším počtom Afganských utečencov na svojom území.
Sebastian Kurz povedal, že kým sa nachádza na čele rakúskej vlády, táto krajina nebude prijímať ďalších utečencov z Afganistanu. Poukázal na veľmi zložitú integráciu žiadateľov o azyl z Afganistanu a uviedol, že „56 percent mladých Afgancov v Rakúsku podporuje násilie, ak niekto uráža ich vieru.“
Kurz zdôraznil, že susedné krajiny by mali pomáhať Afgancom a v tomto ohľade by to podľa neho, mali robiť predovšetkým Turkménsko a Uzbekistan a bohaté arabské štáty. Poukázal na to, že tieto štáty doteraz prijali relatívne málo utečencov. Dodal, že EÚ by mala spolupracovať aj s krajinami v regióne a presvedčiť ich, aby Afgancom ponúkli pomoc a ochranu. Kurz zdôraznil, že EÚ musí tiež zabezpečiť, aby bola vonkajšia hranica dobre chránená a rozhodne zabránila ako nelegálnej migrácii, tak aj činnosti pašerákov ľudí.
Poznamenal, že nemožno poprieť hroznú skutočnosť, že radikálny islamistický Taliban dobyl krajinu tak rýchlo a že životné podmienky obyvateľstva sú veľmi neprijateľné. Vzápätí však dodal, že je potrebné si jasne uvedomiť, že Európa nemá spoľahlivé a postačujúce páky v rukách a nemôže určiť, ako by sa mala vyvíjať situácia v Afganistane. „Stav občianskej vojny a opakovanie nepokojov je charakteristické pre dlhú históriu a tradície tejto krajiny,“ pripomenul rakúsky kancelár.
Slovinský premiér Janez Janša podčiarkol, že Európska únia neotvorí žiadne humanitárne, alebo migračné koridory pre Afganistan a tiež nedovolí opakovanie migračnej krízy podobnej tej, ktorá vypukla v roku 2015. „Nedovolíme opakovanie strategických chýb z roku 2015. Pomôžeme iba tým, ktorí nám pomohli počas misie NATO a členských štátov EÚ a tým štátom, ktoré chránia našu vonkajšiu hranicu,“ zdôraznil Janša na svojej stránke na Twitteri. Poukázal aj na to, ako sa ženy organizujú a bojujú proti Talibanu v určitých častiach Afganistanu a podčiarkol, že rovnako by mali bojovať aj muži.
„Nie je zodpovednosťou EÚ, alebo Slovinska pomáhať a platiť všetkým na planéte, ktorí utekajú, hoci môžu bojovať za svoju vlasť,“ podotkol Janša. Slovinskí úradníci v posledných dňoch opakovane zdôraznili, že iba tí, ktorí pracovali v zahraničných jednotkách a misiách v Afganistane, budú evakuovaní a budú im pomáhať pri sťahovaní sa, zatiaľ čo iným by mali pomáhať s Afganistanom susediace krajiny.
Zdroje:
(1) „Srbija neće biti parking. Ne vidim što je to opasno po nas“ VIDEO, 19.8.2021
(2) PREDSEDNIK VUČIĆ O PRIJEMU AVGANISTANACA: Srbija sama odlučuje, nije dobila poziv da primi izbeglice iz Avganistana, Novosti.rs, 23.8.2021
(3) PREDSEDNIK VUČIĆ O IZBEGLICAMA IZ AVGANISTANA: Ne traže da dođu u Srbiju, ali otkud takva ksenofobija? Kurir.rs, 19.8.2021
(4) Kurc: Nema prijema dodatnih izbeglica u Austriju pod mojim mandatom; EU neće otvoriti migracione koridore, poručuje slovenački premijer, RTV.rs, 22.8.2021