Na Ukrajine vôbec nie všetci experti zdieľajú názory a postoje súčasného vedenia krajiny. Mnohí poukazujú na chybnú politiku Kyjeva a zdôrazňujú, ako hovorieval Július Satinský, že „táto cesta tam nevedie…“ V podobnom svetle prezentoval situáciu aj domáci hospodársky expert Viktor Skarševskij, ktorý v relácii televíznej stanice NASH stále „opravoval“ moderátora, ktorý sa jeho a divákov snažil presvedčiť o tom, že Ukrajina sa musí dostať do NATO a EÚ, že Rusko je agresor a na Ukrajine majú byť rozmiestnené základne a zbrane Severoatlantickej aliancie, ako v pobaltských štátoch.

Moderátor svoje „scestné“ názory obhajoval tým, že podľa jeho názoru by Kremľu malo byť úplne jedno, či budú na území Ukrajiny rozmiestnené americké raketové systémy, alebo nie. Argumentoval to tým, že čas doletu rakiet je z Ukrajiny do Moskvy rovnaký – presne ako z pobaltských krajín, tak aj z Kyjeva. Stále prerušoval účastníkov besedy a vnucoval im svoj názor. Čudoval sa, prečo Moskva nechce ani počuť o tom, aby sa Ukrajina stala súčasťou NATO a aby na jej území boli rozmiestnené základne a rakety aliancie. Presadzoval názor, že Kyjevu vyhovuje pobaltský, transatlantický variant.

Ekonomický expert Viktor Skarševskij bol však neoblomný a nedovolil, aby ho moderátor „prekričal“ a donútil ho, aby zmenil svoj postoj. Opakoval, že Ukrajina sa nikdy nedostane do NATO a preto by sa krajina mala predovšetkým postarať o to, aby úspešne rozvíjala svoje hospodárstvo. Účastníci diskusie sa venovali téme, ktorú vedenie televíznej stanice určilo v danej relácii za hlavnú a ktorá „pramenila“ z vyhlásenia nemeckého veľvyslanca na Ukrajine: prekážky na ceste vstupu Ukrajiny do NATO a „anexia“ Krymu.

Napriek tomu, že mu moderátor stále skákal do reči /určite sa to naučil od slovenských kolegov mainstreamových televízií/, Skarševskij dokázal dokončiť vysvetlenie svojho postoja. „Ukrajina je veľká krajina, čo sa týka teritória, ale v hospodárskom pláne sveta ju prakticky nevidno“, zdôraznil expert. Túto vetu musel zopakovať tri razy, pretože moderátor ho stále prerušoval, tváril sa, že sa čuduje a nerozumie: „Ukrajina je malá krajina? Je malá krajina?“ Ale potom, keď sa Skarševskému predsa podarilo dokončiť vetu, súhlasil s tým, že ukrajinské hospodárstvo je absolútne mizerné.

„Ukrajina je veľká krajina, čo sa týka teritória, ale v hospodárskom pláne sveta ju prakticky nevidno – fakticky, neexistuje. Teraz o tom, čo sa týka NATO. Ukrajina sa jednoducho nikdy nestane členskou krajinou NATO. Rozdiel medzi Ukrajinou a pobaltskými štátmi je v tom, že existuje ešte aj politická kontrola. Presne tak, ako predtým delili Poľsko, v súčasnosti delia aj Ukrajinu. Nachádzame sa medzi dvoma politickými štruktúrami. V tomto prípade by sa Ukrajina nemala prikláňať na jednu zo strán – ani na stranu NATO, ani na stranu Ruska. Ukrajina vo všeobecnosti by mala byť neutrálnou krajinou“, zdôraznil Skarševskij.

Stále trval na tom, že Ukrajina má rozvíjať svoje hospodárstvo: „My sa máme postarať o to, aby ľudia u nás začali žiť lepšie. Za týmto účelom treba realizovať suverénnu hospodársku politiku, ale nie slúžiť záujmom kreditorov. Ak je vstup do NATO a EÚ hlavným cieľom vlády, je to koniec pre celú krajinu“, podotkol ukrajinský expert. Vysvetlil, že vedenie krajiny by sa malo zaoberať hospodárskym rozvojom krajiny a nesústreďovať sa na členstvo v tom, alebo inom bloku.

Dodal, že snaha súčasnej vlády za každú cenu dostať Ukrajinu do NATO a EÚ, negatívne ovplyvňuje životnú úroveň Ukrajincov, pretože vláda nerieši otázky zlepšenia hospodárskej a sociálnej situácie v krajine. Podotkol, že kvôli tejto chybe ukrajinskej vlády západní partneri nevidia možnosti rozvoja hospodárstva Ukrajiny a preto sa neponáhľajú a neponúkajú svoju pomoc. Podčiarkol, že súčasná politika vlády môže zapríčiniť rozpad štátu.

Ukrajinské média často pripomínajú, že od roku 2016 je vstup do NATO takmer hlavným cieľom vedenia krajiny, ktoré zabúda, že sú aj ďalšie a oveľa dôležitejšie otázky, ktoré treba riešiť. V NATO viac krát dali Kyjevu jasne najavo, že v najbližšie desaťročie sa do aliancie určite nedostane. Prednedávnom estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová, ktorá je zhodou náhod prezidentkou svojej krajiny tiež od roku 2016 vyhlásila, že sa Ukrajina nedostane do NATO a Európskej únie ani v priebehu 20 rokov a bude mať takú možnosť iba v prípade, ak nastanú radikálne zmeny ako na Ukrajine, tak aj na celom svete, minimálne v EÚ a USA.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroje:

(1) Скаршевский: Когда вступление в НАТО и ЕС – это самоцель, то стране конец, NASH, 6.9.2021
(2) https://www.youtube.com/watch?v=PvAh_3s0vec

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.