Väčšina z nás si myslela, že pandémia Covid-19 pozastaví zvyšovanie cien nehnuteľností, pravdou je však opak. Pokiaľ v roku 2014 stál štvorcový meter 1219 eur, zatiaľ dnes už priemerná cena prekračuje hranicu 2 tisíc eur a stále sa zvyšuje. V porovnaní s okolitými krajinami však naše ceny nie sú absolútne najvyššie, ale k priemerným platom sú slovenskí hypotekárni dlžníci na tom nepomerne horšie. Na druhej strane však treba povedať, že máme jedny z najlacnejších hypoték a preto sa nemôžeme čudovať, že si domácnosti radšej peniaze požičiavajú, akoby mali platiť rovnakú výšku trhového mesačného nájomného, keďže lacných dostupných nájomných bytov je u nás ako šafranu.
Na terajšom realitnom trhu bude tak naďalej platiť, že pri lacných úveroch sa dopyt po nehnuteľnostiach zvyšuje a preto aj ich ceny sa budú zvyšovať, z čoho majú najväčšiu radosť banky, ktorým sa tak zvyšujú ich zisky. Na druhej strane ale treba objektívne povedať, že do nehnuteľností sa u nás investuje stále viac, pritom nejde len o byty, či o rodinné domy, ale aj o nákupné centrá a administratívne budovy, ktoré tak v príslušnom regióne hovoria o životnej úrovni jeho obyvateľov. Navyše čoraz viac občanov sa cez realitné fondy stáva ich „spolumajiteľom“ a tak sa ich úspory zhodnocujú viac ako peniaze na iných bankových účtoch.
Hypotekárnych spoludlžníkov pribúda
Rast cien nehnuteľností a tiež narastajúci dopyt po nich, prinútil Národnú banku Slovenska k sprísneniu podmienok čerpania hypotekárnych úverov. Najdôležitejšou sú čistý príjem a maximálna výška splatnosti úveru len do výšky 60 percent z tohto príjmu po odčítaní životného minima. Ale väčšina mladých jednotlivcov pri nižšom raste miezd ako je rast cien nehnuteľností, nedokáže splniť tieto kritéria a tak sa do splácania hypotéky môžu zapojiť dvaja ľudia, pritom nemusia byť manželmi, alebo partnermi. Spoludlžník je z pohľadu banky rovnaký dlžník ako ten hlavný a zodpovedá za splácanie v rovnakej miere ako ten, komu bol úver odsúhlasený a tak ho riadne čerpá.
V poslednom období narastá objem úverov, ktorý tak splácajú dvaja ľudia. Pre dlžníkov nie je určite príjemne keď vedia, že hypotéku bude splácať až do odchodu na dôchodok. A tak určite každého z nich napadne, či je výhodné v prípade neočakávaného prísun peňazí, požiadať banku aj o mimoriadnu splátku úveru, čo podľa zákona je možné až do výšky 20 percent zo svojho zostatku. O tomto úmysle je však potrebné svoju financujúcu banku vopred informovať.
Konečné rozhodnutie ale aj tak bude závisieť od úmyslu klienta využiť takto nadobudnuté peniaze aj do iných investičných príležitostí. Či pre terajších účastníkov trhu nehnuteľností je najväčším rizikom avizovaná inflácia, na ktorú môže ECB reagovať zvyšovaním svojich úrokov a teda aj úrokov na doteraz poskytnuté hypotéky, nebudeme špekulovať. Centrálna banka totiž tvrdí, že terajšia viac ako dvojpercentná inflácia je len dočasná a preto v najbližšom období nepočíta so sprísňovaním menovej politiky.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm