Prečo si Taliani osvojili zvyk vravieť: „Zachrániť aj kozu, aj kapustu“? Naša cesta po objavovaní historického pôvodu porekadiel, ktorý sa skrýva za výrazmi, ktoré používame v každodennom živote v talianskom jazyku, práve začína…
Zachrániť kozu aj kapustu je výraz, ktorým vyjadríme situáciu, v ktorej sa zdanlivo nedajú zachrániť obidve. Sme teda prinútení zachrániť buď jedno, alebo druhé v každom prípade, ale nie obidve… To, čo sa zo začiatku môže zdať nemožné, sa ale po krátkej úvahe môže stať možné a dokonca sa môže aj uskutočniť. A práve o tom hovorí poviedka, z ktorej pochádza toto príslovie.
Salvare la capra e i cavoli
Znamená zabezpečiť to, aby sme dosiahli zároveň dva ciele alebo obhájili potreby, záujmy, zisky každej strany.
Bol raz jeden gazda, ktorý žil v malej dedinke ležiacej na brehu rieky. Vlastnil malý čln, kozu, vlka a kapustu. Jedného dňa bol prinútený navždy opustiť svoj príbytok. Musel teda prejsť so všetkým, čo mal, cez rieku na druhý breh.
Ako to ale urobiť bez toho, aby sa musel niečoho vzdať?
Na malej loďke, ktorú vlastnil, nebolo totiž dostatok miesta na to, aby sa na ňu zmestilo všetko, čo vlastnil. Gazda sa nechcel vzdať ani kozy, ktorá mu dávala vzácne mlieko, ani kapusty, vďaka ktorej sa mohol najesť do sýtosti a ani vlka, ktorý sa staral o ich bezpečie!
Ale gazda veľmi dobre vedel, že ak nechá kozu a vlka samotného na brehu, vlk zožerie kozu. A naopak, keby namiesto toho nechal kozu s kapustou, táto by sa stala pre kozu lákavou pochúťkou.
Preto bolo zrejmé, že treba hľadať iné východisko, ktoré by zaručilo bezpečnosť všetkých troch.
Múdry gazda vedel, že fretta è una cattiva consigliera = prchkosť je zlý radca, a preto ešte predtým, ako sa vydal na cestu, si sadol na kameň a začal dumať nad tým, ako tento problém vyriešiť a všetko previesť na druhú stranu rieky bez toho, aby utrpel stratu na svojom majetku.
Bolo teda nutné nájsť východisko, a tak sa aj stalo!
Po dlhšom premýšľaní gazda nakoniec dospel k záveru, že jediné možné riešenie je nasledovné:
Vďaka gazdovej prefíkanosti sa teda koza, vlk a kapusta bez ujmy dostali na druhý breh rieky a on zachránil celý svoj majetok.
Pri mojich letných potulkách som tento rok natrafila na miesto, kde toto príslovie dali do praxe veľmi tvorivým a zaujímavým spôsobom. Na mieste, kde bolo treba umiestniť lavičku, stál strom. Výbor pre životné prostredie teda zvolal komisiu a nariadil stretnutie, na ktorom mali členovia komisie rokovať o tom, ako problém vyriešiť.
V prvom okamihu sa všetci členovia komisie zhodovali na tom, že treba strom vyrúbať a odstrániť a namiesto neho umiestniť lavičku.
Aj keď im bolo stromu ľúto, no čo už, na prvý pohľad to bola situácia, v ktorej bolo nemožné zachrániť oboje.
Ale len na prvý pohľad a v prvej chvíli!
Po krátkej úvahe sa jeden z členov komisie prihlásil a povedal, že našiel riešenie, vďaka ktorému môže stáť strom aj lavička na tom istom mieste.
„Ale nie, čo si… inak sa to predsa urobiť nedá, musíme vyrúbať strom,“ oponovali ostatní členovia komisie.
„Ja hovorím, že sa dá!“
„Dá sa? Áno? A ako? Prezraď nám to tvoje tajomstvo, keď si taký múdry,“ posmievali sa mu ostatní kolegovia.
„Dobre, počúvajte! Do lavičky urobíme dieru práve na tom mieste, kde sa nachádza strom a ešte k tomu lavičku omaľujeme, aby tvorila dekoratívny prvok na promenáde mesta, a tým sa úplne odlíšila od ostatných! Stane sa tak atraktívnou aj pre turistov. Uberie to z lavičky iba malú časť, takže ostane dosť miesta na to, aby si ľudia mohli sadnúť.“
„To je blbosť, no to sme ešte naozaj nepočuli! To si ako na to prišiel? Také niečo sa mohlo zrodiť iba v tvojej hlave!“
„Ako sme hovorili, vyrúbeme strom a umiestnime lavičku tak, ako sa to robí odjakživa! A vec je vybavená…“
„Un momento,“ ohlásil sa vedúci, ktorý sledoval scénu. V tej chvíli nastalo ticho ako v hrobe. Nikto sa neodvážil povedať viac ani „mäkké f“.
„A čo, keby mal Fabio pravdu?! Prečo sa nezastavíme a nezvážime aj túto možnosť? Koniec-koncov, strom robí tieň a kto si sadne na lavičku, ho môže oceniť, nemyslíte?“
A tak po zhodnotení kladných a záporných stránok sa nakoniec rozhodlo pre záchranu oboch elementov.
A výsledok môžete posúdiť aj vy, z fotografie. Lavička sa nachádza v prímorskom mestečku Santa Margherita Ligure v talianskej Ligúrii.
Rozhoduješ sa urýchlene alebo si dopraješ chvíľu a hľadáš aj tretie východisko? Každému z nás sa občas stáva, že sa ocitne v podobnej situácii. Či nie? Koľkokrát sa nám stane že v danej situácii konáme urýchlene a prídeme tak o niečo, čo sme nechceli stratiť. Jednoducho, ako sa hovorí, zahodíme flintu do žita príliš rýchlo!
Zdá sa nám na prvý pohľad, že sme nútení vzdať sa niečoho, na čom nám veľmi záleží, bez toho, aby sme sa zastavili a popremýšľali nad tým, či sa naozaj nenájde riešenie, vďaka ktorému zachránime to, o čo nechceme prísť. Možno ti táto poviedka a toto príslovie pomôže zachrániť niečo, na čom ti veľmi záleží a o čo nechceš prísť.
AUTOR: Autorka: Ivana Bálešová, sprievodkyňa svetom taliančiny a Talianskom je zakladateľka projektu @biznistaliancinaonline a autorka knihy DONNE CORAGGIOSE.