O nedemokratickom, protiprávnom, stredovekom a doslova likvidačnom ukrajinskom jazykovom zákone, ktorý zrušil vyučovanie a používanie v pracovnom a oficiálnom styku jazyky národnostných menšín a hlavne ruštinu, ktorou rozpráva väčšina obyvateľstva krajiny, naši čitatelia určite vedia. Tiež vedia, že proti tomuto rasistickému a genocídnemu zákonu bojujú mnohé skupiny obyvateľstva na Ukrajine. Občas tento boj proti diskriminačnému, neonacistickému zákonu získava dosť zaujímavé formy, pričom proti nemu bojujú dokonca aj ľudia, ktorí sa nachádzajú vo vláde, v bezprostrednej blízkosti samotného ukrajinského prezidenta.
Dlhodobo proti diskriminácii ruštiny a neonacistickým praktikám na Ukrajine bojuje aj poradca hlavy Administratívy prezidenta Ukrajiny a hovorca delegácie Kyjevu v Trojstrannej kontaktnej skupine, Alexej Arestovič. Nielen razantne žiada návrat ruštiny do škôl, parlamentu, médií a inštitúcií, ale dokonca vystúpil s iniciatívou o premenovaní nazvu štátu Ukrajina. Podľa neho, súčasná krajina by mala mať názov Rus-Ukrajina a ozbrojený konflikt na Donbase označil za „rusko-ruskú vojnu“ /v ruštine: страна должна носить имя Русь-Украина, а войну на Донбассе следует называть русско-российской/. Tvrdil, že o týchto otázkach sa v súčasnosti rokuje na Bankovej ulici v Kyjeve /na Úrade vlády/.
Ukrajinské média pripomenuli, že Arestovič ešte v máji vyhlásil, že pociťuje nátlak na svoju osobu kvôli tomu, že sa rozpráva po rusky. „Ja som ruskojazyčný /po rusky hovoriaci/ Ukrajinec. Môžem potvrdiť, že pociťujem nátlak na Ukrajine. A s týmto treba skoncovať. Každý pokus útočenia na hociktorú kultúru v krajine musí byť ihneď „umiestnený do stojiska“, zastavený zákonnými spôsobmi“, podčiarkol. V auguste Alexej Arestovič tvrdo kritizoval jazykový zákon v krajine a ruštinu označil za historický jazyk na Ukrajine, ktorý, podľa neho, vznikol na území súčasnej Ukrajiny.
Vyhlásil, že treba legislatívne rozdeliť pojmy /v slovenčine však to nemá žiaden rozdiel/ „ruský“ a… „ruský“. Pre našich čitateľov vysvetlím, že v Rusku odlišujú tieto úplne rovnaké v slovenčine slova. Číže „ruský“ podľa názvu štátu, obyvateľ štátu, občan – „Россия, российский, россиянин“, a „ruský“ podľa označenia národností, ktorá zo svojej strany bola sformovaná na základe starého názvu Ruska – Rus, čiže „Русь, русский“.
Takisto Arestovič požiadal, aby ruština a ruská kultúra boli znova na Ukrajine kodifikované, chránené zákonom, ako to bolo aj predtým. Podčiarkol, že ruština je historický jazyk pre Ukrajincov – presne ako ukrajinčina. „Rus /Русь/ to sme my… Rusi /Русы/, Rusini… Ja by som zmenil názov štátu a nazval by som ho Rus-Ukrajina, urobil by som taký dvojitý názov. Pracujeme nad tým. Toto by nakoniec vyriešilo všetky problémy“, uviedol Arestovič, avšak neprezradil, akým spôsobom na podobnom projekte pracujú v Administratíve prezidenta. Niektorí politici a analytici uviedli, že to nie je pravda a žiadne podobné zmeny nepripravujú.
V tejto otázke sa Arestovič „chytil“ s predsedom parlamentu Dmytrom Rozumkovom, ktorý jeho idey tvrdo skritizoval a na tlačovej konferencii 6. septembra sa nie celkom diplomaticky vyjadril na adresu Arestoviča: „Občas je lepšie žuvať, ako hovoriť… Žijeme v krajine Ukrajina a myslím si, že to vyhovuje 99,9% občanov. Zahrávanie sa s názvom krajiny a snažiť sa získať body z tejto situácie – určite nie je hodné štátnika. Neviem, v akom stave ľudia robia podobné vyjadrenia“, so sarkazmom podčiarkol Rozumkov. Vyhlásil, že nemá informácie, žeby sa v Administratíve prezidenta pripravovali podobné zmeny zákonov, o ktorých hovoril Arestovič. Označil jeho slová za fejk.
Arestovič mu nič nezostal dlžný a na svojej facebookovej strane sa jedovato vysmieval predsedovi parlamentu. Pripomenul, že Ukrajina bola v poslednom období premenovaná viac krát: „My sme sa premenovávali viac krát, napríklad iba v dvadsiatom storočí: Getmanščina, UNR, UZZR, Ukrajina… A to nespomínam ešte aj ZUNR a rôzne „Donecko-Krivorožské republiky“ (ukrajinsky Донецько-Криворізька Радянська Республіка, rusky Донецко-Криворожская советская республика). Táto bola krátko existujúcim štátnym útvarom, sovietskou republikou na území niektorých regiónov na území súčasnej Ukrajiny a predtým to boli regióny Ruského impéria. Táto republika bola vyhlásená12. februára 1918 ako nezávislá, ale medzinárodné uznanie nezískala a už o mesiac, 19. marca, bola na II. Všeukrajinskom zjazde Sovietov začlenená do Ukrajinskej sovietskej republiky. Jej hlavným mestom bol najprv Charkov, potom Luhansk – pozn. aut.) Akosi som nepočul žiadne reflexie na margo toho od našich veľkých „odborníkov na premenovania“, ironicky podotkol Arestovič.
„Za 30 rokov som unavený z ľudí, ktorých myšlienky a činy sú ovplyvnené strachom, obmedzenosťou a hlúposťou. Najprv sa báli „Západu“, potom Sovietskeho zväzu, teraz sa boja USA/EÚ a tiež sa boja nahnevať Kremeľ. Nemajú ani sily, ani rozum, ani rozmach. Majú bledé spirochety namiesto mozgu a sú zarastené višňami. A potom sa títo ľudia urážajú, keď ich porovnávajú s afganskými utečencami“, znova sarkasticky uviedol Arestovič.
„Celá svetová história, to sú príbehy odvážlivcov, ktorí vykonávali niečo neuveriteľné, neskutočné. A všetci tí, ktorí sa obávali veľkých rozhodnutí, boli buď v otroctve, alebo boli úplne vygumovaní z histórie. Tí, súčasní hadi a zbabelci, by sa mali naučiť od svojich nepriateľov, ako sa vykonávajú veľké veci. Veď dokonca už aj Kazachovia vymysleli „kazašských Rusov“, pripomenul Alexej Arestovič.
Uviedol, že je prekvapený, že súčasní odborníci, historici, nedokážu argumentovať a vysvetliť potrebu a logickosť premenovania súčasného štátu na Rus-Ukrajinu: „Ak by som si mal vybrať medzi chovateľmi prasiat a Svätoslavom, určite si vyberiem Svätoslava. To sú takí tupí sedliaci!“ emotívne ukončil svoj príspevok na facebooku Alexej Arestovič.
Zdroje:
(1) „Долбаные селюки“. Арестович обиделся на критику идеи переименования Украины в Русь-Украину, Strana, 9.9.2021
(2) https://t.me/stranaua/17291
(3) https://www.youtube.com/watch?v=yWeRXRnfi1g&t=1528s
(4) https://www.youtube.com/watch?v=DYjlg0pxYbo
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE