A teraz milé detičky, vám porozprávam peknú rozprávočku na dobrú noc… Kde bolo, tam bolo a kde nebolo, pánboh daj, aby nikdy v budúcnosti už nebolo… V istom kráľovstve, v centre hlavného mesta, na kopci bola veľká tržnica, kde sa predávalo úplne všetko, od výmyslu sveta. A akurát vedľa stánku, kde sa predával rozum, česť, svedomie a pravda, mali svoj stánok aj dve starenky – Remiešková a Kulíčková. Predávali, ako aj mnohí ďalší obchodníci na trhu, ovocie a zeleninu.
Na začiatku, kedy sa po prvý krát objavili na tržnici, si získali priazeň niektorých zákazníkov. Sľubovali im, že budú predávať najlepšie ovocie a zeleninu v meste. Niektorí zákazníci im uverili, začali od nich nakupovať, ale veľmi rýchlo zistili, že všetko je to obyčajná lož a bežný podvod obchodníkov. Obe starenky predávali zvädnutý petržlen a karfiol, hnilé zemiaky a jablká, hnusnú mrkvu a papriku a zapáchajúce rajčiny a kaleráby.
Prirodzene, zákazníci rýchlo zistili, že za tú istú cenu, za ktorú u iných obchodníkov mohli kúpiť kvalitnú zeleninu a ovocie, im starenky podsúvali nekvalitný tovar a začali čoraz zriedkavejšie navštevovať ich stánok, pomaly sa tam prestali objavovať vôbec. Starenky Remiešková a Kulíčková nevedeli pochopiť, prečo ich zákazníci začali obchádzať, a iní, keď prechádzali okolo, si dokonca s pohŕdaním odpľuli…
Starenky si pomysleli, že celý problém je v tom, že v jednom stánku predávajú až dve predavačky: Kulíčková sa usalašila v strede a Remiešková sedela vľavo od nej, na okraji. Rozhodli sa, že predávať v stánku môže iba jedna z nich. Lenže nevedeli sa dohodnúť na tom, komu bude patriť stánok. Pohádali sa, rozhnevali sa, pobili sa. Skočili si do vlasov, mlátili jedna druhú hlava nehlava, nadávali a pľuli jedna na druhú. Návštevníci tržnice iba neveriacky krútili hlavami: azda môžu tak vyvádzať dve staršie ženy? No čisté strigy!..
A Remiešková a Kulíčková sa akoby zbláznili. Nadávali a mlátili sa v prvý, druhý, tretí deň a nakoniec sa strašne unavili a rozhodli sa, že sa radšej rozídu. O niečo mladšia a dravšia Remiešková zostala v starom stánku a starenka Kulíčková sa premiestnila do susedného stánku – k veľkoobchodníkovi Suslíkovi. A každá si myslela, že odteraz sa jej bude dariť oveľa lepšie a zbohatne. Opak bol však pravdou.
Keďže Kulíčková do stánku k Suslíkovi doniesla svoje hnilé jablká a smradľavú mrkvu, aj veľkoobchodníkovi tržby momentálne začali klesať, zákazníci začali obchádzať už aj jeho stánok a nakoniec Suslík tú potvoru Kulíčkovú vyhodil a požiadal správcu tržnice, aby ju tam už nikdy nepúšťal, aby nekazila kšefty a neodstrašovala zákazníkov.
Lepšie nepochodila ani Remiešková. Už si myslela, že keď zostane sama, začne sa jej dariť, lenže ľudia ani od nej nechceli kupovať hnilé zemiaky, zvädnutý petržlen a zapáchajúcu kapustu, prestali navštevovať jej stánok, onedlho skrachovala a pobrala sa kam ďalej. A odvtedy ľudia tieto dve starenky na tržnici už nikdy nevideli a onedlho na ne úplne zabudli.
A mravné ponaučenie? Ľudia, nekupujte hnilé zemiaky a jablká, zvädnutú špargľu a špenát, skazenú papriku a uhorky. Vykašlite sa na podvodníčky Remieškovú a Kulíčkovú a na podobných „obchodníkov“. Už nikdy nenakupujte od nich, neverte ich sľubom a falošným lichôtkam. Nikdy nenavštevujte ich stánok a radšej im vôbec nedovoľte, aby sa znova objavili na tržnici. Nakupujte čerstvé ovocie a zeleninu od iných, poctivých obchodníkov. Potom sa určite neotrávite, nepokazíte si žalúdky a budete sa cítiť dobre.
A to je všetko. Ako sa hovorí, príbeh končí a kto počúval – dobre! A kto v budúcnosti nebude veriť lžiam a pokrytectvu podobných stareniek, ako tá Remiešková a Kulíčková, ten sa bude cítiť ešte lepšie. A nech tých nepoctivých drobných a veľkých obchodníkov bude čo najmenej. Nech nám nekazia život. Amen.
AUTOR: Eugen Rusnák