Ekonomickým hitom globálnej ekonomiky sa stali neštandardné nástroje menovej politiky centrálnych bank, z ktorých dnes dominuje kvantitatívne uvoľňovanie. Tento nástroj začala ako prvá využívať americká centrálna banka tak, že skupovala štátne dlhopisy vlastnej krajiny za peniaze, ktoré ešte neexistovali a preto sa museli vytlačiť. Skupovanie vládnych dlhov ich centrálnou bankou v podstate znamenalo, že sa na ich finančný trh dostali ničím nekryté americké doláre, ktorých výmenný kurz poklesol a tak došlo k posilneniu výmenného kurzu ostatných svetovo obchodovateľných mien.

Tento nástroj najprv kritizovali ostatné centrálne banky, ktoré tvrdili, že sa poklesom výmenného kurzu dolára „pretláčajú“ americké vládne záujmy pri podpore amerického exportu, znižuje sa tiež hodnota devízových rezerv v Číne, ktorá je najväčším veriteľom narastajúceho amerického dlhu. Ako tento, na začiatku neštandardný nástroj menovej politiky, ovplyvnil ostatné produkty finančného trhu, nebudeme špekulovať, keďže sa dnes z neho stal štandardný nástroj menovej politiky svetových centrálnych bank vrátane aj ECB, ktorým sa podporuje globálna ekonomika. Negatívnymi dôsledkami kvantitatívneho uvoľňovania sú narastajúca zadlženosť, nárast akciových indexov, ktoré nezodpovedajú ekonomike ich emitentov, zvyšovanie cien nehnuteľnosti, riziko vyššej inflácie, na ktoré budú musieť centrálne banky reagovať vyššími úrokovými sadzbami a takto by sme mohli pokračovať.

Rozvrátené fiškálne rozpočty

Pod fiškálnymi rozpočtami rozumieme verejné financií, ktorých príjmom sú predovšetkým dane a odvody do Sociálnej poisťovne, tiež zdravotníckych poisťovní, ako aj rozpočtov samosprávnych orgánov miest a obcí a najviac do Štátneho rozpočtu. Väčšinou sú deficitné a chýbajúce peniaze sa plátajú obdobným princípom ako to bolo v prípade nebankových inštitúcii, ktoré sľubované vyššie úroky vyplácali len novými vkladmi. Chýbajúce peniaze v spomínaných verejných rozpočtoch sa vykrývajú len novými lacnejšími pôžičkami, alebo peniazmi získanými z predaja štátnych dlhopisov, čo nemôže fungovať donekonečna.

Centrálne banky budú podľa všetkého raz musieť prestať s doterajšou uvoľnenou menovou politikou a teda s kvantitatívnym uvoľňovaním a s devastačne nízkymi úrokovými sadzbami, keďže z dôvodu vyššej inflácie sťahujú do svojej súvahy stále vyššie objemy bezduchých peňazí. Raz budú musieť byť emitované štátne dlhopisy zadlžených štátov pre nich drahšie a keď ich vlády nebudú vedieť splatiť, budú zvyšovať dane, predávať štátny majetok, znižovať náklady na spravovanie veci verejných, či zdaňovať dôchodky? Prečo sa do záchrany verejných financií nezapoja aj centrálne banky nie len požičiavaním lacných peňazí, alebo znižovaním úrokov, ale priamo odvádzaním dividend zo zisku do štátneho rozpočtu z ich predmetu podnikania? Ak to trebárs nedovoľuje zákon o centrálnych bankách, treba ho zmeniť, keďže ich terajšia menová politika sa podpísala pod terajšiu zadlženosť väčšiny z nás, z ktorej  podľa všetkého východisko nie je.

ECB ako veriteľ poslednej záchrany finančného trhu pamätá najmä na fungovanie podriadených komerčných bank, ale na občanov vôbec nie. Prečo na krytie deficitu štátneho rozpočtu sa neponúkajú aj štátne obligácie pre občanov za vyšší úrok, ako je úročenie ich dočasne voľných peňazí na sporiacich účtoch v bankách? Prečo by občan mal prispievať zahraničnému vlastníkovi banky na jeho zisky a nie dať zarobiť sebe samému? Štátny dlhopis by bol nižšej nominálnej hodnoty s lepším úročením ako sú úroky na účtoch v bankách, ktorých atraktivita by sa zvýšila ich nezdaňovaním, navyše keby štát výnosy nesplácal, by si ich občan zúčtoval pri jeho ročnom daňovom priznaní, čím by sa pre občana zabezpečila garancia návratnosti jeho investovaných peňazí.

Erózia globálnych menových systémov

Sprievodným znakom globalizovanej ekonomiky sú finančná, dlhopisová, akciová, či realitná kríza spojená vždy s peniazmi, ktorých hodnota je po zrušení zlatého štandardu už nie určovaná trhovým mechanizmom, ale skôr subjektívnym a teda špekulatívnym rozhodovaním regulačných orgánov a predovšetkým centrálnych bank, ktoré prestali plniť svoje inflačné ciele. Terajšie úrokové sadzby peniaze degradujú a preto si prestali plniť svoje základné funkcie, ktorými sú zúčtovacia a výmenná funkcia, ako aj byť nositeľom ich hodnoty. Dlhy, akciové indexy a ceny nehnuteľností sa už vymkli objektívnej realite. A tak jediným úspechom centrálnych bank budú lacné peniaze pri požičiavaní všetkým účastníkom trhu, ktorými sa odblokovali zamrznuté úvery a možnosť komerčných bank nadobudnúť tak potrebnú lacnú likviditu, ktorej význam sa s postupnou konsolidáciou v deficitnom hospodárení členským štátom eurozóny znižuje.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.