Rothschildov príbeh na scéne

V roku 1972 Langer publikoval dlhšiu a revidovanú verziu Hitlerovho profilu v knižnej podobe pod názvom “Myseľ Adolfa Hitlera: Tajná vojenská správa”. Predhovor v knihe napísal jeho brat William a doslov “psychoanalytický historik” Robert G. L. Waite. V knihe Langer vyslovuje nové narážky na židovský pôvod Adolfovho otca:

Aloisova inteligencia a chovanie bola nad rámec toho, čo je možné očakávať od roľníckej rakúskej rodiny a skôr vykazuje znaky vysoko vzdelaných Židov.

Toto je úvod k jeho teórii o Rothschildovskom pôvode, aj keď pripúšťa, že nie je dôveryhodne podložená.

Existujú ľudia, ktorí vážne pochybujú o tom, že Johann Georg Hiedler bol otcom Aloisa. Thyssen a Koehler napríklad tvrdia, že [rakúsky] kancelár Dollfuss nariadil rakúskej polícii vykonať dôkladné prešetrenie Hitlerovej rodiny. Výsledkom šetrenia bol tajný dokument, ktorý potvrdzoval, že Maria Anna Schicklgruber žila vo Viedni v dobe, keď počala. V tom čase bola zamestnaná ako slúžka v dome baróna Rothschilda. Akonáhle rodina zistila, že je tehotná, bola poslaná späť do svojho domu v Spital, kde sa narodil Alois. Ak je pravdou, že jeden z Rothschildovcov je skutočným otcom Aloisa Hitlera, bol by Adolf z jednej štvrtiny Žid. Podľa týchto zdrojov Adolf Hitler vedel o existencii tohto dokumentu a aj o jeho obsahu. S cieľom tento dokument získať, urýchlil udalosti v Rakúsku a inicioval atentát na Dollfussa. Podľa tohto príbehu sa mu nepodarilo správu získať, pretože Dollfuss ho ukryl a prezradil miesto úkrytu Schuschniggovi, aby v prípade jeho smrti ostala nezávislosť Rakúska zachovaná. Podľa tejto osnovy koluje niekoľko príbehov.

Po prvé: Tento “tajný dokument” nikto nevidel a nepochybne nikdy neexistoval. Najlepšia teória na protihitlerovských konšpiračných weboch hovorí, že dokument je v súčasnosti “v rukách britskej tajnej služby”. A tá ho samozrejme nechce uvoľniť.

Po druhé: Pokus o politický puč rakúskych národných socialistov, ktorý prebehol vo Viedni v roku 1934, nebol v žiadnom prípade pod Hitlerovou kontrolou ani na popud Hitlera. V skutočnosti vyslovil nespokojnosť s týmto pokusom a zlým dojmom, ktorý sa tak vytvoril.

Po tretie: Dollfuss možno preveroval Hitlerovu rodinnú líniu, ale časť o barónovi Rothschildovi je totálne neuveriteľná. Neexistujú žiadne záznamy o tom, že Maria Anna Schickelgruber bola registrovaná ako domáca slúžka vo Viedni, čo v tej dobe bolo vyžadované. Langer pripúšťa, že je to iba jeden z mnohých “príbehov”, t.j. fám, ktoré sú v obehu. Dochádza k záveru, že “je lepšie nestavať svoje teórie na tak chabých základoch, ale hľadať základy pevnejšie”. Napriek tomu tieto neopodstatnené fámy opakuje, aby ich uchoval pri živote.

Robert G. L. Waite, ktorý napísal doslov k Langerovej knihe, bol samozvaný kanadský “psychohistorik”, ktorý sa špecializoval na Adolfa Hitlera a sám napísal psycho biografiu “Adolf Hitler: Psychopatický Boh”, ktorá vyšla v roku 1977. Waite, ktorý získal svoj psychiatrický “vhľad” vďaka dlhodobej liečbe depresie, ktorou trpel od dôb štúdia na univerzite a bol známy svojou tvrdohlavosťou a citovým predvádzaním na verejnosti, pokladal Langerove teórie za provokatívne, aj keď chybné. Napísal: “Ale aj ak sa Langer mýli a jeho predpoklady sa ukážu ako nesprávne, často je na správnej ceste”.

Nie je žiaden dôvod veriť nepravdepodobnému príbehu Langerovho informátora, že Hitlerova babička Anna Maria Schicklgruberová, roľnícka žena po štyridsiatke z Waldvietral na rakúskom vidieku, mala intímny pomer s barónom Rothschildom vo Viedni.

Rodinná podoba? Ani trocha, ale poniektorí si ju dokážu predstaviť. Táto fotografia sa dá nájsť na internete ako dôkaz Hitlerovej rodinnej línie s Rothschildom!

Frankenbergerov príbeh

Namiesto Langerových nepodložených fám Waite predkladá iný falošný príbeh o “židovskom starom otcovi”, ktorý taktiež “obieha” roky. Podľa neho Hitlerova stará mama pracovala ako kuchárka v židovskej domácnosti u Leopolda Frankenbergera pred tým, ako porodila nemanželského Hitlerovho otca.

Ale Hitler sa obával, že by mohol byť vydierateľný vďaka svojmu židovskému starému otcovi a nariadil svojmu súkromnému právnikovi Hansovi Frankovi, aby prešetril jeho predkov po otcovej strane. Frank povedal Vodcovi, že jeho babička otehotnela v dobe, keď pracovala ako domáca slúžka v židovskej domácnosti v Grazi.

Fakty v tejto záležitosti sú na dlhú diskusiu – a dlhá diskusia to aj bola. Prvoradým bodom psychologického a historického významu nebolo to, či Hitler mal alebo nemal židovského predka, ale či veril tomu, že je to pravda.

Waite potom klame, keď píše: “Veril tomu a táto skutočnosť formovala jeho osobnosť a jeho verejnú politiku.”

Nie, Hitler tomu neveril a v skutočnosti je celý príbeh Hansa Franka falošný, výmysel v hlave odsúdenca vynútený pod tlakom, aby si “očistil svedomie”. Nebol žiaden vydieračský list Hitlerovho synovca Patricka a žiadna rodina Frankenbergerová v Linzi nežila.

Americký židovský psychológ G. M. Gilbert bol vyslaný do Európy ako vojenský spravodajský dôstojník a bol vymenovaný za väzenského psychológa pre nemeckých zajatcov. Neskôr vo svojej knihe “Norimberské denníky” na strane 19 napísal: “On [Hans Frank] a Albert Speer boli jediní obžalovaní, ktorí prejavili skutočnú ľútosť za svoje vojnové zločiny…”. Treba uviesť, že z retrospektívy len títo dvaja ľudia hovorili zle o Adolfovi Hitlerovi. Najprv v nádeji očistiť sa pred Bohom, neskôr v snahe očistiť svoje meno pred novými pánmi.

Skutočná Hitlerova genealógia

Toto sú hlavní Hitlerovi príbuzní:

Maria Schicklgruber, stará mama z otcovej strany

Johann Georg Hiedler, pravdepodobne oficiálny starý otec z otcovej strany

Johann Nepomuk Hüttler, skutočný starý otec z otcovej strany a prastarý otec z matkinej strany

Johann Baptist Pölzl, starý otec z matkinej strany

Klara Hitler, matka

Alois Hitler, otec

Paula Hitler, sestra

Alois Hitler ml., nevlastný brat (od otcovej 2. manželky)

Angela Hitler Raubal, nevlastná sestra (od otcovej 2. manželky)

Geli Raubal, neter (od jeho nevlastnej sestry Angely)

Leo Raubal ml., synovec (od jeho nevlastnej sestry Angely)

William Patrick Hitler, synovec (od jeho nevlastného brata Aloisa ml.)

Na familypedii nájdeme celý rodostrom.

Werner Maser bol nemecký historik a autor niekoľkých serióznych kníh o Hitlerovi. V nekrológu v Londýnskych Timesov bol označený ako “jeden z prvých nemeckých historikov, ktorý pristupoval k nacistickému obdobiu ako ku oblasti akademického výskumu.”

Toto sa potvrdzuje v jeho mimoriadne dôkladnej práci pri pátraní po rodine Adolfa Hitlera a jeho rodokmeni v knihe “Hitler: Legenda, mýtus a realita”. Dospel v nej k záveru, že Hitlerov starý otec po otcovej strane bol Johann Nepomuk Hüttler, nemecký farmár žijúci v Spital, v regióne Waldviertel v Rakúsko-Uhorskej monarchii.

Táto kniha a informácie v nej obsiahnuté sú k dispozícii už viac ako 40 rokov (vyšla v roku 1971). Napriek tomu ich “konšpirační teoretici”, ktorí chcú veriť, že Hitler bol Rothschild alebo aspoň čiastočný Žid, ignorujú. Maserovo šetrenie zahŕňalo osobné cesty k prehliadnutiu cirkevných a krstných záznamov, rozhovory s príbuznými, dedičmi, spolužiakmi a priateľmi z detstva. Na povale domu jedného z Hitlerových bratrancov objavil materiál, ktorý životopisci hľadali polovicu storočia, vrátane veľkého počtu listov a poznámok písaných vlastnoručne Hitlerom.

Závery Wernera Masera

1. Je nepochybné, že Adolf Hitler bol potomkom Aloisa Hitlera a Klary Pölzl. Alois sa však narodil ako Schicklgruber, pretože jeho matka Maria Anna Schicklgruberová bola slobodná (čo nie je nič neobvyklého v rakúskych dedinách tej doby).

2. Maria Anna Schicklgruberová nebola chudobnou slúžkou, ktorá pracovala pre bohatú židovskú rodinu. Dcéra Johanna Schicklgrubera, prosperujúceho sedliaka na dobrej usadlosti v dedine Strones a Theresie Pfseisingerovej, sa narodila v roku 1795 a je Maserom opísaná ako šetrná, rezervovaná a mimoriadne bystrá sedliačka. Každému pripadala ako cieľavedomá osoba – vlastnosť, ktorá prešla cez jej syna Aloisa až na Adolfa.

3. Brat Marie Anny Schicklgruberovej, Jakob, kúpil rodinnú farmu od svojho otca za 3 tisíc zlatých, keď mal otec len 53 rokov. Máriina matka Theresia vtedy zdedila 210 zlatých z majetku otca, takže rodičia sa cítili dostatočne zabezpečení, aby mohli odísť do dôchodku. Aby sme videli hodnotu 3 tisíc zlatých v perspektíve tej doby: krava v tej dobe stála 10 – 12 zlatých, prasnica 4 zlaté, posteľ s bielizňou 2 zlaté, hostinec so stajňami 450 – 500 zlatých. Ako je vidieť, 3 tisíc zlatých bola značná suma.

4. Maria Anna zdedila vo veku 26 rokov 74,25 zlatých po smrti svojej matky v roku 1821. Túto sumu vložila do sirotského fondu až do roku 1838 na úrok 5 %, čo jej vynieslo 165 zlatých. Syn sa jej narodil v júni 1837, keď mala 42 rokov.

5. Odmietla prezradiť meno otca svojho dieťaťa, aj keď na ňu kňaz naliehal. Tak mohlo byť dieťaťu dané iba jej meno. Päť rokov po narodení syna sa vydala za Johanna Georga Hiedlera z obce Spital. Ak by bol otcom Aloisa, Maria Anna by syna určite po svadbe legitimizovala, ale nestalo sa tak. Záznam bol zmenený v krstnom registri v Döllersheime, kde sa sobášila, ale až 10 rokov po jej smrti! Zodpovedný za to bol mladší brat Hiedlera, Johann Nepomuk Hüttler, v ktorého dome mladý Alois vyrastal od veku piatich rokov – po svadbe matky s Hiedlerom.

6. Takže, máme nemanželského syna Marie Anny Schicklgruberovej, ktorý po svadbe svojej matky ide žiť do domu brata svojho nevlastného otca – strýka. Maser to vysvetľuje takto: Hiedler mal v tom čase 50 rokov a nebol predtým ženatý, možno neznášal malé dieťa, alebo bol podráždený jeho prítomnosťou, keď naviac nebolo jeho. Ale je pravdepodobnejšie, že jeho oveľa mladší brat (35 rokov), ktorý bol ženatý v dobe, keď bol Alois počatý, prijal svojho syna ako “synovca” do svojej rodiny bez toho, aby to bolo manželke podozrivé.

7. Podľa Masera všetky správy nasvedčujú, že Alois bol spokojný v dome svojho “strýka”, kde mal “bratrancov” a živší rodinný život, ako so svojou 47 ročnou matkou a jej manželom.

8. Maria Anna Hiedler zomrela v roku 1847 vo veku 52 rokov. Alois z vlastného podnetu nehľadal právnu legitimitu. Jeho stav pri narodení nebránil pri postupe v jeho kariére colného úradníka, čo bolo považované za veľmi slušné postavenie. Zdá sa, že s tým nemal ani osobné problémy. Bol známy ako tolerantný, moderný mysliteľ, bez zvláštneho náboženského cítenia. Jeho druhá manželka Franziska Matzelsbergerová mala nemanželského syna, keď si ju bral a tohto syna prijal do domácnosti. Tak to bolo až niekedy do rokov 1874 – 1876, kedy si zmenil meno na Hitler, čo je zvukovo veľmi podobné Hüttler.

9. V roku 1876 Franz Schicklgruber, správca majetku jeho sestry Marie Anny, vyplatil svojmu synovcovi Aloisovi 230 zlatých. Bolo to za to, že si Alois zmenil meno na Hitler, čo sa hláskuje len trocha inak ako Hüttler. Maser poznamenáva, že rodina Schicklgruberových bola nepochybne pyšná na to, ako dobre Alois urobil a dohliadli na to, aby dostal väčšinu dedičstva po matke.

10. Otcovstvo Rothschilda alebo Frankenbergera je vylúčené, pretože neexistuje žiaden dôkaz, že Maria Anna Schicklgruberová niekedy pracovala pre židovskú rodinu v Grazi alebo vo Viedni.

11. Príbeh žida Frankenbergera: Hans Frank, ktorý bol generálnym správcom Poľska v rokoch 1939 – 45 je zodpovedný za falošný príbeh za pomoci amerického armádneho kaplána Sixtusa O’Connera. Vymyslel si príbeh, v ktorom Maria Anna Schicklgruberová pracovala ako kuchárka v domácnosti židovskej rodiny v rakúskom Grazi a v tom čase porodila syna. Podľa jeho “správy” mala rodina 19. ročného syna (pamätajme, že MAS mala vtedy 42 rokov, čo je fakt, o ktorom Hans Frank pravdepodobne nevedel). Ďalej uviedol, že rodina menom Frankerberger vyplatila výslužné za 14 rokov. Celý príbeh je falošný od začiatku do konca.

12. Rothschild vo Viedenskom príbehu: Je podvodom z rovnakých dôvodov. Maria Anna Schicklgruberová nenavštívila Viedeň, ani tam nežila. Neexistuje žiaden záznam o tom, kto títo Rothschildovci boli, ich adresy, alebo ďalšie potrebné informácie.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Autor: Carolyn Yeager