V roku 2015 sa v Paríži uskutočnila klimatická konferencia členských štátov OSN, na ktorej bola uzavretá Parížska klimatická dohoda, ktorá počítala s vypracovaním Národných programov postupného znižovania emisií skleníkových plynov. Keďže proces otepľovania sa na zemeguli zrýchľuje o viac ako 1,5 stupňa Celzia, predstavila nám Európska komisia plán pod názvom Fit for 55, ktorého cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent, čím by sa do roku 2050 dosiahla nulová uhlíková úroveň.
Pre poriadok veci si pripomeňme, že Európa sa podieľa na celosvetovom znečisťovaní životného prostredia 10 percentami, napriek tomu sa rozhodla pre rýchlejší a finančne nákladnejší program a dosiahnuť tento cieľ aj rámci čerpania peňazí z Fondu obnovy. Realizácia projektov totiž počíta nielen s obnovou ekonomiky ktorá bola negatívne zasiahnutá koronavírusovou pandémiou, ale aj s potrebou ich riešenia pri uplatnení princípov zelenej ekonomiky.
Keďže najväčší znečisťovatelia životného prostredia ako Čína, India, USA, ako aj niektoré ázijské ekonomiky, si tak veľké problémy so zlepšovaním životného prostredia nerobia, budeme pri dovoze výrobkov z týchto štátov musieť uplatňovať celý rad reštriktívnych opatrení, akými sú emisné dane či uhlíkové poplatky, pričom sa počíta aj so zmenami pri obchodovaní s emisnými povolenkami.
Ako sa ale rozhodnutie Európskej komisie prejaví na prípadnom poklese konkurencieschopnosti ekonomiky starého kontinentu s možným dopadom na stagnáciu životnej úrovne, si povieme až vtedy, keď napriek narastajúcej zadlženosti dôjde aj u nás k výraznému zlepšeniu životného prostredia.
Brusel predstavil opatrenia
Vo všeobecnosti sa počíta s celosvetovým nárastom oxidu uhličitého, keďže obnovenie globálnej ekonomiky si bude vyžadovať obrovské investície a len ich menšia časť pôjde do projektov zelenej ekonomiky. Európska komisia predstavila balík konkrétnych opatrení, ktorými sa majú znížiť spomínané emisie a síce od roku 2035 ukončiť výrobu aut na spaľovacie motory a ich nahradenie výrobou elektrických vozidiel.
Ďalej sa počíta so znížením počtu vydaných emisných povoleniek predovšetkým tam, kde doterajší pokles emisii bol najnižší, čo sú lodná a letecká doprava. Tiež sa počíta so zavedením doteraz nepoznaných daní pri dovoze železa, cementu, ocele, hliníka, hnojív a elektriny paušálnou daňou, čo napokon platí aj pre výrobcov z EÚ na domácou trhu s uhlíkom. Keďže spomínané opatrenia budú znamenať vyššie predajne ceny na automobily, navrhuje Európska komisia zriadiť Klimatický sociálny fond, z ktorého sa bude preplácať či dotovať drahší nákup elektrických vozidiel.
EÚ si uvedomuje, že svoje ciele nedosiahne bez výrazne vyššieho využívania obnoviteľných energií, čo sú veterné, solárne a iné čisté zdroje energie, ktorých podiel na celkovej výrobe by sa v roku 2030 mal zvýšiť na 40 percent. Tiež sa počíta s obnovou budov tak, aby vykurovanie bolo väčšinou zabezpečované obnoviteľnou energiou, čo platí aj pre verejné budovy a to tiež do roku 2030.
Za diskutabilný pokladáme návrh Európskej komisie zmierniť objem skleníkových plynov aj zvýšenou výsadbou stromov, ktorej dôsledkom poklesne plocha poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa pestujú plodiny, ktorých cena sa tak môže výrazne zvýšiť. Dosiahnuť spomínanú klimatickú neutralitu si bude vyžadovať, aby banky mali na zelené projekty vyčlenený aj dostatočný objem lacných peňazí, bez obmedzenia financovania ostatných sektorov ekonomiky.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm