V článku doktora Jána Lakotu Fyzika v slepej uličke, ktorý sme publikovali v decembrovom čísle, sa spomína mladá profesorka teoretickej fyziky Sabine Hossenfelderová a jej kniha Škaredý vesmír, z ktorej vyplynul uvedený nadpis v zmysle pohltenia súčasnej fyziky abstraktnými matematickými modelmi. Tentokrát sa zameriame na svetlé historické momenty, keď sa fyzika vymanila z obmedzení vtedajšieho myslenia a otvorila ľudstvu kvantové, atómové dvere. Vymaní sa aj z dnešnej pasce obludnej politizácie?

Atómy ako nedeliteľné častice dala svetu už starogrécka filozofia. V 20. storočí sa ukázalo, že sa skladajú z jadra a obalu a nukleóny v jadre sa navyše skladajú z trojíc kvarkov. Dnes sa uvažuje aj o štruktúre kvarkov a fotónov. Fyzika sa medzitým rozkošatila od mikrokozmu popísaného kvantovou teóriou poľa až po predstavy simulovanej reality a multivesmíru, kde náš vesmír je len jedným z mnohých, podobne ako Mliečna cesta je len jednou z nesmierneho množstva galaxií v našom vesmíre. Starogrécky filozof Aristoteles vo 4. storočí p. n. l. chápal fyziku ako súčasť teoretickej filozofie skúmajúcej prírodu. Mala uvádzať javy do kontextu pojmov nekonečnosti, priestoru, času a pohybu, ktoré možno poznať skúmaním podstaty vecí, a tým pochopiť prirodzený beh sveta.

Štafeta empírie

V období renesancie, na prelome 16. a 17. storočia, začal intenzívny vývoj tejto vednej disciplíny. Galileo Galilei kládol veľký dôraz na experimentálne overenie teoretických úvah. Pripisuje sa mu výrok: „A predsa sa točí!“ v súvislosti s rotáciou Zeme okolo svojej osi, ktorým sa dostal do sporu s kresťanskou cirkvou, lebo v Biblii je Zem nehybná. V roku Galileovej smrti sa narodil Isaac Newton, ktorý prebral fyzikálnu štafetu. Už niekoľko rokov pred Gottfriedom W. Leibnizom položil základy diferenciálneho a integrálneho počtu, teda derivácií a integrálov. Zistil aj to, že biele svetlo je zmesou viacerých typov žiarenia a skonštruoval jeden z prvých zrkadlových ďalekohľadov s originálnou konštrukciou. Vážne sa zaoberal aj alchýmiou. V roku 1687 vydal najslávnejšiu vedeckú knihu všetkých čias Philosophiae naturalis principia mathematica. Analyzoval v nej pohyb telies pôsobením odstredivých síl. Ďalšie zovšeobecnenia ho priviedli k zákonu všeobecnej gravitácie. Newtonovu časticovú teóriu svetla revidovali až v 19. storočí, hoci už jeho súčasníci Robert Hooke a Christiaan Huygens namietali, že svetlo má skôr vlnový charakter (dnes hovoríme o vlnovo-časticovej povahe).

Lety a relativita

Thomas Alva Edison v roku 1879 vynašiel žiarovku, no mužom, ktorý vynašiel 20. storočie, nazývajú jeho rivala Nikolu Teslu. Do technologického duelu sa dostali pre jednosmerný a striedavý prúd. Tesla objavil telefónny zosilňovač, od roku 1887 prihlasoval základné vynálezy súvisiace so striedavým prúdom. V roku 1888 vytvoril striedavý indukčný motor, ktorý bol lacnejší a mal vyššiu životnosť a účinnosť než dovtedy vyrábané motory. Veľmi známy je Teslov transformátor. V roku 1898 si Tesla patentoval plavidlo ovládané diaľkovo pomocou rádia. Ešte v roku 1895 prezident Kráľovskej spoločnosti lord Kelvin tvrdil, že lietajúce prostriedky ťažšie ako vzduch sú čírym nezmyslom, no o osem rokov neskôr už bratia Wrightovci po prvýkrát uskutočnili let motorovým lietadlom. O ďalšie dva roky neskôr Albert Einstein vyrazil súčasníkom dych špeciálnou teóriou relativity. Nahradil v nej Newtonove predstavy o priestore a čase a zahrnul teóriu elektromagnetického poľa.

AUTOR: Karol Kardoš