Je zaujímavé, koľko starých civilizácii uctievalo hadie božstvá. Had patrí vôbec k najstarším uctievaným idolom.

V indických jaskyniach Ellora sa nachádzajú malé štvorcové šachty smerujúce vertikálne nadol, pre návštevníkov neprístupné. Tieto tunely sú veľmi malé, preto ich nemohol vytvoriť človek. Boli vytvorené metódou ako mnoho iných chrámov v Indii, ktorá dokázala vyrezať do skaly potrebnú štruktúru. Celý komplex má 8 km a obsahuje chrámy rôznych náboženstiev. Vo všetkých sa nachádzajú vyobrazenia ľudí a akýchsi malých bytostí žijúcich v podzemí, nazývaných nagas (hadí bohovia). Had najviac inšpiroval rôzne kultúry a mytológie a patrí medzi najkontroverznejšie mytologické zvieratá. Objavuje sa ako symbol dobra aj zla, života aj smrti, premeny, plodnosti, poznania. Napriek tomu, že neoplýva veľkou inteligenciou, symbolizoval bystrosť a um. Zecharia Sitchin v knihe Výpravy do mýtickej minulosti spomína mýtického Votana z mayskej knihy Popol Vuh, ktorého znakom bol had. Sumerský Enki, Pán Zeme, ktorému sa pripisuje genetické zušľachtenie človeka, mal symbol dvojitú špirálu DNA, znak dvoch spletených hadov, podobne ako egyptský boh Ptah.

V kresťanstve bol had symbolom Satana pokušiteľa, kvôli ktorému Adama a Evu vyhnali z raja. Biblické príbehy sú upravené staršie verzie sumerských a akkadských textov, v ktorých Stvoriteľa nahradili tí, ktorí prišli z neba – Anunnaki. Podľa Sitchina prišli na Zem pred 450-tisíc rokmi z planéty Nibiru kvôli zlatu a iným nerastným surovinám, ktoré potrebovali pre svoju planétu a jej narušenú atmosféru. Anunnaki pred 300-tisíc rokmi stvorili človeka na svoj obraz, lebo potrebovali inteligentného pomocníka. Stvorili ho postupnou a viacnásobnou genetickou manipuláciou z primátov žijúcich na planéte, aby zrýchlili evolúciu nášho druhu. Dali nám program, že sú naši bohovia. Ako vyplýva z mnohých mytológií, títo bohovia dokázali vyvolávať v mysli ľudí podobu, akú práve potrebovali. Ovplyvňovanie mysle záviselo od potreby identifikácie svojho druhu, napr. dobro, láska, svetlo a pod. A tých druhých (ich protivníkov, napr. konkurentov v boji o suroviny) často ako sily zla, sily temnôt. Veci však nemusia byť také jednoznačné a čiernobiele. Niekedy sa jedincom so slobodným duchom a silným individuálnym vedomím podarí prelomiť tieto staré naprogramované mýty a náboženstvá (navyše dnes ešte aj mnohokrát poprekrúcané) a uzrieť záblesky skutočnej historickej reality, pretože aj mýty môžu byť zavádzajúce, závisiace od úmyslu svojich tvorcov.

Sitchin v knihe Vojny bohov a ľudí spomína boj medzi Ninurtom, vodcom Enlilov, s jeho najväčším nepriateľom Veľkým hadom (Mardukom), vodcom egyptských božstiev. Tvrdí, že stredné Mexiko, či dokonca celá Stredná Amerika bola ríšou hadích bohov. Aztécke hlavné mesto Tenochtitlán s chrámom v tvare stupňovitej pyramídy má schodiská zdobené kamennými hadími hlavami znázorňujúcimi ohňového hada Huitzilopochtliho a vodného hada Tlaloka. Aztécky boh Quetzalcoatl (Kukulkan), pán múdrosti, mal podobu opereného hada, aztécka hadia bohyňa Coatlicue bola matka bohov a zeme, Chicomecoatl bolo božstvo siedmich hadov, Eheca-coamixtli bolo božstvo Mraku veterných hadov, boh Tlalok sa zobrazoval v maske dvojitého hada. Mayská mesačná bohyňa Ix Chel má korunu z hadov ako Medúza v gréckej mytológii. Mayovia mali pre hadiu energiu aj špeciálne pomenovanie – Chicchan. Votan, mayský boh, prvý človek, potomok Strážcov, vystaval mesto Nachan (Mesto hadov). Slovo nachan je takmer identické s hebrejským výrazom na-chash, čo znamená had. V príbehu o Iasónovi a argonautoch had stráži strom, na ktorom visí zlaté rúno. Hinduisti považujú kobru indickú za jedno z vtelení boha Šivu. Na Šalamúnových ostrovoch uctievali hadiu bohyňu stvoriteľku Kahausibware.

AUTOR: Vladimír Líška