Učebnice ekonómie tvrdia, že miera inflácie závisí od množstva peňazí na finančnom trhu, na škodu veci však je, že nepovedia od akých peňazí. Či od tých, ktoré sa mesačne tlačia v útrobách centrálnych bánk bez poznania ich hodnoty, alebo tých čo sa na finančný trh dostanú cez multiplikátor ponuky bankových peňazí, alebo ktoré sú produktom reálnej práce účastníkov trhu a ich hodnotu určuje zákon ponuky a dopytu.

Keďže tých prvých je najviac, nemôžeme sa čudovať, že ani  obrovská masa bezduchých peňazí nemá na mieru inflácie vplyv. A tak prijímame všeobecný názor väčšiny, že terajšiu mieru inflácie spôsobuje nakumulovaná masa usporených peňazí chápaná ako odložená kúpna sila domácnosti počas opakovaných lockdownov, ktorú po uvoľnení  treba minúť a tak sa vo veľkom nakupuje za stále vyššie ceny.

Pre väčšinu z nás je prekvapením, že hoci na bežných účtoch si domácnosti viac peňazí usporili, začali viac čerpať aj niekoľko násobne drahšie spotrebné úvery na nové autá, dovolenky, obnovenie predmetov dlhodobej spotreby, či drobné bytové rekonštrukcie, ale aj na dofinancovanie starších úverov v bankových a nebankových spoločnostiach. Podľa všetkého sa zdá, že domácnosti pochopili, že pri terajšej vyššej inflácii je lepšie byť dlžníkom, ako sporiteľom.

Globálny rast obmedzuje zásobovanie

Keďže terajšiu vyššiu infláciu nespôsobuje tlačenie nadmernej masy peňazí centrálnych bánk, nemôžeme očakávať, že s  tlačením v najbližšom období prestane, ale ani nezvýši svoje úrokové sadzby. A tak z terajšej uvoľnenej menovej politiky centrálnych bank budú naďalej profitovať akciové indexy predovšetkým technologických spoločností. Čo však globálnu ekonomiku najviac zaskočilo, je nedostatok, alebo tiež nepravidelné zásobovanie výroby polovodičmi, viacerými druhmi stavebných materiálov, tiež energetickými vstupmi, čo na jednej strane spomaľuje ekonomický rast a na druhej strane zvyšuje mieru inflácie, ktorá sa premieta do koncových spotrebiteľských cien tovarov a služieb.

Či centrálne banky budú reagovať aj reštriktívnou menovou politikou a teda obmedzením tlačenia peňazí a vyššími úrokovými sadzbami, nešpekulujeme. Na druhej strane by sme mohli špekulovať, že automobilový priemysel neodhadol dopyt po autách a rozširoval prevádzky, developeri nepočítali s poklesom dopytu po kancelárskych priestoroch, ktoré  dnes zívajú prázdnotou a takto by sme mohli pokračovať. V tejto súvislosti si treba pripomenúť, že medzi menovou politikou ECB a centrálnej banky v USA je zásadný rozdiel v tom, že európska zvyšuje úroky len vtedy, keď sa inflácia zvýši na dvojnásobok terajšej hodnoty, zatiaľ čo americká úroky zvyšuje nielen z dôvodu inflácie, ale aj z dôvodu zásadných zmien na trhu práce na americkom kontinente, čo má svoju logiku.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.