Mrazivý dirigistický impulz činorodého francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z marca 2019 sa po dvoch rokoch dočkal vítanej a mobilizujúcej odozvy. Poľský vicepremiér a šéf poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński ohlásil 2. júla podpísanie Deklarácie o budúcnosti Európy, ktorá bola v rovnaký deň publikovaná vo viacerých európskych metropolách v príslušných štátnych jazykoch.

Viacjazyčnosť a polycentrické vydanie spoločného dokumentu šestnástich vlasteneckých a konzervatívnych politických subjektov z členských štátov EÚ má svoj praktický i symbolický význam.

Úvodná šestnástka

Stredoeurópanov z Vyšehradskej štvorky, ktorým ide bruselský glajchšaltujúci buldozér najviac po krku, zastúpil už spomenutý Jaroslaw Kaczyński a maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý predsedá Maďarskému občianskemu hnutiu Fidesz. Taliansko malo dvoch signatárov: predsedníčku strany Bratia Talianska Giorgiu Meloniovú a vodcu strany Liga Mattea Salviniho. Španielsko vyslalo do arény nebojácneho matadora Santiaga Abascala, predsedu strany VOX. Za Francúzsko, štát, ktorý zasahuje fundamentalistický islamizmus najhlbšie, podpísala deklaráciu Marine Le Penová, príslušníčka druhej generácie politických národniarov a šéfka Národného združenia. Česť Stredoeurópanov hájil medzi signatármi pri neúčasti zástupcov Slovenska a Česka i nový predseda Slobodnej strany Rakúska Herbert Kickl, ktorý bol podobne ako Matteo Salvini svojho času ministrom vnútra. Belgických Flámov a stranu Vlaams Belang reprezentoval Tom Van Grieken. Za Dánsku ľudovú stranu pridal podpis jej predseda Kristian Thulesen Dahl a za Bulharské národné hnutie Krasimir Karakachanov. Pod text sa za Estónsko podpísal Mart Helme, ktorý vedie Estónsku konzervatívnu ľudovú stranu. Česť etnicky blízkych Fínov, združených v Strane pravých Fínov v susednom Fínsku, hájil stranícky predseda Jussi Halla-aho. Zoznam Európanov by nebol kompletný bez zástupcu krajiny považovanej za kolísku európskej civilizácie – predstaviteľa strany Grécke riešenie Kyriakosa Velopoulosa. S deklaráciou sa pridaním podpisu stotožnil i Joost Eerdmans, zakladateľ a líder mladučkej strany Správna odpoveď 21. Hrdosť rumunských národoveckých roľníkov na svoje korene podčiarkol Aurelian Pavelescu, vodca Kresťansko-demokratickej národnej roľníckej strany. Litva, ktorú prezident susedného Bieloruska Aľaxandr Lukašenko necháva zaplavovať tisíckami migrantov prepravovaných leteckým mostom z Blízkeho východu, sa prihlásila k deklarácii stranou Aliancia kresťanských rodín, za ktorú sa podpísal jej predseda Valdemaras Tomaševskis.

Konkretizovanie všetkých týchto osobností a zoznámenie sa prinajmenej s názvami ich strán rozhodne stojí za námahu. Idú vedome s kožou na trh a bruselská centralistická mašinéria ich bude mediálne napádať, dehonestovať a zatracovať. Korporátne sociálne siete budú priebežne vyhodnocovať odozvy verejnosti na ohováračské kampane proti týmto nebojácnym politikom. Ak diskreditačné ofenzívy proti nim čo i len čiastočne zaberú, pokúsia sa do nich zahryznúť právnici. Mattea Salviniho, ktorý bol od júna 2018 do septembra 2019 podpredsedom vlády a z titulu ministra vnútra sa pokúšal znemožňovať dopravovanie ilegálnych migrantov do talianskych prístavov, kvôli tomu dodnes súdne popoťahujú. Nezatrpkol, ani sa ustráchane neutiahol do ústrania. S kolegami Kaczyńským, Orbánom a Le Penovou sa autorsky podieľal na formulácii Deklarácie o budúcnosti Európy s plným vedomím, že sa opätovne púšťa do epochálnej politickej zrážky. Už teraz v nej lietajú iskry, i keď zatiaľ „len“ vo virtuálnom priestore ideologických treníc.

Čakanie na Okamuru

Do neodvratných politických a masmediálnych zrážok sa chystá zapojiť aj Tomio Okamura, predseda strany Sloboda a priama demokracia (SPD). Potvrdil to v rozhovore pre spravodajský kanál Sputnik slovami: „Túto deklaráciu podpísalo 16 hlavných vlasteneckých strán zo 14 krajín, vrátane Viktora Orbána, Mattea Salviniho, Marine Le Penovej, Jaroslawa Kaczyńského a ďalších… Z toho vidíte, že deklaráciu spoluorganizovala naša európska vlastenecká frakcia Identita a demokracia, čo je názov zoskupenia v Európskom parlamente, kde máme našich europoslancov. Keď bude v septembri spoločné stretnutie, pripojím svoj podpis za SPD. Spoločne vyjadrujeme nespokojnosť s trendmi EÚ, chceme návrat kompetencií jednotlivým národom.“

Okamura pravdepodobne nepodpísal výbušný dokument už 2. júla z taktických dôvodov. Sklamal tým asi časť vlasteneckých priaznivcov, ale zjavne pred októbrovými parlamentným voľbami taktizuje, aby sa SPD predčasne nevyšachovala z kuloárnych rokovaní o uzatváraní prípadných spojenectiev. Tomiovi Okamurovi, ktorý je po otcovi Japonec a po matke Čech, ostane do konca septembra dosť času na lavírovanie. Keby sa konferencia predstaviteľov deklarácie, ktorú zvolal na september do Varšavy Jaroslaw Kaczyński, z akýchkoľvek dôvodov musela odložiť, šéf českej SPD by nenamietal. Ak by po voľbách 8. októbra Okamurovej strane svitla nádej na vstup do probruselskej koaličnej vlády, ktovie, či by vzdorovitú deklaráciu napokon podpísal.

AUTOR: Patrik Sloboda