Časť I. Kolosálna, no dočasná
Mnohotvárna kultúra automobilizumu, ktorá vtlačila hlbokú pečať civilizačnému vývoju 20. storočia, naráža v 21. storočí na prekážky priam existenčného rázu. Najohrozenejším sa stal segment individuálnej dopravy osobnými vozidlami so spaľovacími motormi.
Kedy vyhovovala …
Vládnucemu systému, ktorý nastoľuje režim technokratického nevoľníctva, prekážajú na takomto automobilizme prakticky všetky tri hlavné charakteristiky:
Všetky utláčateľské spoločenské zriadenia sa snažia priamo obmedzovať, alebo aspoň nepriamo kontrolovať voľnosť pohybu podriadených vrstiev. Osvedčeným nástrojom na internovanie tzv. ľudských zdrojov vo vymedzených lokalitách bývalo po zrušení nevoľníctva vykorisťovanie do takej miery, aby sa nemohli nikdy vymaniť z biedy. Uvoľnenie týchto obručí dovolilo podnikateľom v ranom kapitalizme rozvinúť priemyslovú revolúciu a vytvoriť podmienky pre rozvoj vzdelanosti pracujúcich, aby aj z ich radov mohli vychádzať vedci schopní posúvať hranice poznania.
Prudký rozvoj automobilového priemyslu cenovo zdostupnil osobné vozidlá aj širokým vrstvám pracujúcich. V USA už po prvej svetovej vojne a v západnej Európe po druhej. Výrazný vzostup produktivity, nadvýroba a zvyšovanie kúpnej sily pracujúcich v mnohých odvetviach priemyslu posunuli bohaté západné krajiny do civilizačnej fázy tzv. spoločnosti blahobytu (affluent society), ba až nadbytku (Überflussgesellschaft)
Pôžičky na kúpu áut sa dali splatiť za niekoľko rokov a verejnosť začala vnímať autá ako ostatné spotrebné predmety, čo zmenilo jej postoje k autám. Naučila sa ich vnímať ako spotrebný tovar, ktorý možno vymieňať za novší, modernejší a vzhľadovo atraktívnejší – a to v čoraz kratších cykloch. Nemalá časť obyvateľstva, najmä mužského, podľahla čaru áut ako prostriedku, čo poskytoval vodičovi počas jazdy pocit sily, voľnosti a mužnosti. Marketing a sociálni inžinieri sformulovali pre tento segment populácie ideál životného štýlu, ktorý urobil zo štvorkolesových a dvojkolesových vozidiel (áut a motocyklov) predmety lásky a zbožňovania.
Čoraz výkonnejší priemysel si vyžadoval stále menej pracovných síl, čo viedlo k presunutiu ťažiska hospodárskej činnosti do sféry služieb. Medzi ne musel patriť i dokonalý servis áut, aby sa mohla vo veľkom rozbiehať doprava osobnými autami. O rozkvet kultúry automobilizmu sa pričinila i masová auto turistika opierajúca sa o všestranné poskytovanie ubytovacích, stravovacích, zábavných a iných služieb vodičom zo všetkých spoločenských vrstiev.
Zdroj: Flickr; 1310 Florida Keys 071 Drop Anchor Motel – Oceanside
Takýto komplex služieb vrcholnej epochy automobilovej kultúry predstavoval v druhej polovine 20. storočia obdivuhodnú zložku civilizácie priemyslovo vyspelého Západu. Socialistický Východ mu ju spoza Železnej opony len zasnívane závidel. Z pohľadu mnohých obyvateľov krajín socialistického tábora prebiehala studená vojna v prvom rade na „bojovom poli“ životnej úrovne – a v kategórii automobilizmu ju Východ jednoznačne prehrával. V ich očiach sa Západ oprávnene hrdil prívlastkom blahobytnej spoločnosti, ktorá poskytuje občanom aj čosi viac než plné hrnce: enormný rozsah individuálnych práv a slobôd.
Stredoeurópske krajiny socialistického tábora nedokázali nikdy dobehnúť svojich západoeurópskych susedov v životnej úrovni a v štatistickom ukazovateli počtu áut v osobnom vlastníctve na tisíc obyvateľov. Nevymanili sa ani z technickej zaostalosti svojej domácej automobilovej výroby.
Zdroj: Flickr; Oranžová Lada Skif
… a kedy prestala
Mobilné, scestované, relatívne vzdelané i spokojné – a celkove početné – stredné vrstvy Západoeurópanov boli ponechávané v blaženom stave materiálneho nadbytku len dovtedy, kým v Eurázii nepadla Železná opona. Epochálnu konvergenciu oboch spoločenských zriadení sprevádzal odvtedy vo sfére vedy a techniky dlho pripravovaný rozmach informačných technológií, pretože bol potrebný pre zavádzanie globálneho riadenia.
Nadnárodné mocenské špičky preberali v rýchlom slede vlastníctvo planetárnych zdrojov a správu nad nimi. Bolo len otázkou pomerne krátkeho času, kedy preformátujú automobilovú kultúru márnotratnej spotrebnej spoločnosti. V priebehu úvodných dvoch dekád tretieho tisícročia ju prevrátili hore nohami zavedením doktríny OSN o udržateľnom rozvoji.
Udržateľný znamená v ich chápaní:
– klanovo-korporatívne riadený
– sponzorovanou vedou zaštíťovaný
– nepriedušne kontrolovaný
– trestnoprávne vymáhateľný.
Je pochopiteľné, že individuálnu dopravu osobnými vozidlami poháňanými spaľovacími motormi zamýšľajú zoškrtať na absolútne minimum. Postupujú salámovou metódou a to v prvom rade preprogramovaním myslenia občianskej verejnosti. Začali s tým pred vyše pol storočím a odvtedy vychovali už tri generácie stúpencov, alebo aspoň priaznivcov slniečkársky naivného, no zároveň nekompromisného environmentalizmu.
AUTOR: Patrik Sloboda