Miláčik mocných a vplyvných

Na televíznych obrazovkách, ktoré nezobrazujú jeho tvár v ultravysokom rozlíšení, pôsobí tento neposedný štyridsiatnik priam mladícky. Srší energiou, strmhlavo sa púšťa do ostrých debatných duelov so štátnikmi i študentmi a Francúzom, ktorí váhajú s očkovaním, začiatkom augusta navrhol možnosť individuálnych konzultácií na sociálnych sieťach. Letmé nahliadnutie na jeho konto na sociálnych sieťach potvrdzuje, že koronavírusová tematika v ňom hrá prím. Hlava piatej republiky má viac ako sedemmiliónovú sledovanosť a Elyzejský palác sa nezaobíde bez pracovníkov, aby filtrovali negatívne odozvy na vtieravé slogany typu: „Všetci očkovaní, všetci chránení!“ Činorodý prezident Emmanuel Macron, zobrazovaný s maskou na tvári, by si podľa všetkého želal, aby si občania túto výzvu interpretovali v podobe orwellovského hesla: „Keď budeme všetci zaočkovaní, budeme všetci v bezpečí!“ Vtieravý farmaceuticko-politický marketing, ktorému sa najvyšší ústavný činiteľ prepožičal, sa však míňa účinkom. Polovica národa vidí v Macronovi iniciátora zavedenia sanitárnej totality a hrobára občianskych práv.

Macron, nechceme tvoje pasy!

Koronavírusová hystéria síce dusí turistický ruch v krajine galského kohúta, ale Paríž, Marseille, Nice a iné mestá sú plné zahraničných turistov a novinárov, ktorí rozposielajú do sveta otrasné obrazové svedectvá. Čo ako by médiá hlavného prúdu chceli odvracať televízne kamery od opakovaných masových protestných zhromaždení, nemôžu si dovoliť ignorovať vytrvalé prejavy hnevu národa proti vakcinačnému despotizmu. Prezidentovi ho koncom júla odobrili obe komory parlamentu a 5. augusta ho požehnala i ústavná rada, ktorá je najvyššou inštitúciou súdnej moci v krajine. Macronovi spoluobčania sa tak pri vstupe do reštaurácií, kaviarní, vlakov a lietadiel, ako i do niektorých nákupných centier musia preukazovať dokladom, ktorý sa vo francúzštine nazýva Pass Sanitaire, v turistickej angličtine Health Pass a do slovenčiny sa prekladá ako Covid pas. O tom, že na námestiach francúzskych miest to napriek letnému dovolenkovému obdobiu vrelo, svedčia titulky ako ten, ktorý sa objavil na portáli Českej televízie 7. augusta: „Macron, nechceme tvoje pasy. Státisíce Francúzov znovu vyšli do ulíc.“ Z nápisov na plagátoch demonštrantov portál odcitoval jasný apel adresovaný prezidentovi: „Nie diktatúre!“ Búria sa i prevádzkovatelia reštaurácií. Reuters, pramatka tlačových agentúr čoraz menej demokratického Západu, sprostredkovala postoje mnohých z nich slovami manažéra baru z mesta Cambrai, že odmieta kontrolovať hostí.

Pre slobodomyseľný svet musí byť potešujúcim poznaním, že drobní podnikatelia v krajine nespočetných druhov syrov a odrôd viniča sa odmietajú stávať kolaborantmi macronovského režimu. Politickému marketingu sa nedarí robiť z útleho prezidenta neviniatko, ktoré chráni Francúzov pred všadeprítomným vírusovým nepriateľom podávaním jednej dávky vakcíny za druhou. Piateho augusta sa totiž Macron nechal počuť, že na september sa pripravuje podávanie tretej dávky vakcín. Francúzi sa búria a vyťahujú na svetlo niektoré nelichotivé kapitoly z jeho nedávnej minulosti. Týkajú sa v prvom rade troch vlajkových lodí z finančníckej, chemicko-potravinárskej a farmaceutickej branže: Rothschild & Cie Banque, Nestlé a Pfizer. K tomuto triu by sa patrilo pridať nadnárodnú korporáciu Atos so sídlom vo Francúzsku a v Nemecku sídliaci nadnárodný kolos Siemens. Nesmieme zabudnúť ani na Banque Francaise du Commerce Exterieur, ktorej šéfoval André Louis Auzière, prvý manžel súčasnej prvej dámy Brigitte Macronovej.

Chouchou

Začnime detstvom Emmanuela Macrona. Narodil sa 21. decembra 1977 v severofrancúzskom Amiens ako najstaršie z troch detí v dobre situovanej rodine. Matka bola lekárkou a otec profesorom neurológie na miestnej univerzite. Osud zasiahol do života budúceho prezidenta nezvyčajným spôsobom osobou jeho učiteľky literatúry na jezuitskom lýceu v Amiens. V ľahko ovplyvniteľnom veku 15 rokov mu vtedy 40-ročná Brigitte Auzièrová padla do oka

ako neodolateľná žena a pobláznila mu hlavu. Bol to vzťah s prvkami pedofílie, no podáva sa v romantickom duchu chlapca, ktorý sa zaľúbil do šarmantnej učiteľky a ona jeho city opätovala. Pobláznený Emmanuel navštevoval i dramatický krúžok, ktorý viedla táto vydatá žena a matka troch detí. Bola od neho takmer o štvrťstoročie staršia.

Madam Auzièrová bola na miestne pomery netradičnou učiteľkou aj v inom zmysle. Pochádzala z podnikateľskej rodiny Trogneuxovcov, mala rozsiahle známosti v obchodných kruhoch a vystupovala i ako tlačová hovorkyňa obchodnej komory departementu Pas-de-Calais. Hoci sa tým nechválila, mohla pôsobiť ako vyhľadávač výnimočných detí s potenciálom využiteľným vyššími mocenskými kruhmi.

Keď sa Emmanuel zdôveril rodičom, že sa v škole zamiloval do Auzièrovej, mysleli, že hovorí o svojej spolužiačke, dcérke pani učiteľky. Rýchlo zistili, ako hlboko sa mýlili. Tá nehanebnica svoju náklonnosť voči Emmanuelovi v škole ani príliš nezakrývala. Spolužiaci dali Emmanuelovi prezývku chouchou s významom maznáčik. Len čo vyšla pravda najavo, rodičia stiahli Emmanuela zo školy a poslali do inej v Paríži. Medzigeneračnej láske – pretože i tak sa eufemisticky označoval pedofilný vzťah – tým nezabránili. Pani Brigitte opustila rodinu, začala vyučovať v Paríži a presťahovala sa za svojím chouchou a možno i zverencom, ktorého viedla k budúcemu poslaniu na vysokých stupňoch mocenskej pyramídy. Zosobášili sa až v roku 2007, rok po Brigittinom rozvode. Asi preto, lebo si to kariéra jej vtedy už 30-ročného zverenca a miláčika vyžadovala.

AUTOR: Patrik Sloboda