Pre svetových lídrov to bolo vyvrcholenie obrovského záujmu. Zoradili sme tých, ktorí z tejto historickej dohody získali – a tých, ktorí ju pravdepodobne budú ľutovať.
Vyjednanie medzinárodnej dohody na zabrzdenie iránskeho jadrového programu výmenou za uvoľnenie sankcií bolo obrovským záujmom svetových lídrov. The Guardian zoradil hlavných víťazov a porazených v jednej z najvýznamnejších diplomatických dohôd moderných čias.
Hassán Rúhání
Iránsky prezident je zďaleka najväčším víťazom, ktorý vzišiel z jadrovej dohody medzi jeho krajinou a šiestimi svetovými mocnosťami. Rúhání vyzdvihol spôsob, akým bolo uznané právo Iránu na rozvoj mierumilovnej jadrovej energie, rovnako ako jeho status v regióne. Ukončenie medzinárodnej izolácie Iránu je historickým úspechom, ktorým si pravdepodobne získa druhé volebné obdobie v roku 2017. Čelí však odporu podozrievavých zástancov tvrdej línie, ktorí sa obávajú, že aj obmedzené zblíženie s USA a západom podporí požiadavky na domácu zmenu, ktorá by mohla oslabiť režim dominovaný najvyšším vodcom, Ajatoláhom Alím Chamenejím.
Barack Obama
Úspech amerického prezidenta treba merať v porovnaní s pozíciou Georgea Busha, ktorý v roku 2002 vyhlásil, že Irán je členom „osi zla“, ktorý zahrňuje Husajnov Irak a Severnú Kóreu. „Táto dohoda demonštruje, že americká diplomacia môže privodiť skutočnú a zmysluplnú zmenu,“ povedal. „Nikdy nerokujme zo strachu. Ale nikdy sa nebojme rokovať.“ Obama sľúbil vetovať opozíciu v Kongrese. Ak všetko pôjde dobre, táto dohoda bude pravdepodobne ústredným bodom dedičstva jeho zahraničnej politiky a obhajobou toho, čo mnohí považujú za predčasné ocenenie Nobelovou cenou mieru. (a najmä štartovacou pozíciou pri nasledujúcich voľbách – pozn. red.)
Bašár al-Assad
Sýrsky prezident rýchlo pochválil dohodu ako „veľký bod obratu“ v histórii Iránu, regiónu a sveta, nazývajúc ju „veľkým víťazstvom“. Assad dostáva od Iránu vojenskú a finančnú podporu od vypuknutia povstania proti nemu v roku 2011. Vylepšená regionálna pozícia Teheránu ako následok dohody posilní jeho požiadavky na uznanie ako kľúčového hráča na Strednom Východe, vrátane akýchkoľvek rokovaní o budúcnosti Sýrie. Sýrski a arabskí nepriatelia Assada, uvažujúci nad vojnou, ktorá už po sebe zanechala 210 000 mŕtvych a ktorá milióny ľudí obrala o strechu nad hlavou, sú z jadrovej dohody zdesení – z týchto istých dôvodov. Opoziční aktivisti dohodu označili #Munich2Vienna.
Vladimír Putin
Ruský prezident povedal, že svet si po uzavretí dohody „poriadne vydýchol“. Uvoľnenie sankcií proti Iránu by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť zmiernenia sankcií proti Rusku za jeho úlohu v ukrajinskej kríze. Výsledné ukončenie zbrojného embarga proti Iránu by tiež bolo v záujme 15 miliárd dolárového zbrojného priemyslu krajiny. Moskva tvrdí, že embargo by malo byť úplne zrušené, aby Irán mohol pomôcť v boji proti ISIS.
Abú Bakr al-Bagdádí
Samozvaný kalif Islamského štátu sa môže obávať súdržnejšej medzinárodnej snahy proti jeho silám v Iraku a Sýrii, vzhľadom k novým možnostiam pre spoluprácu medzi USA a Iránom. Irán v minulosti vyhlásil, že USA to s bojom proti terorizmu nemyslia vážne a posťažoval sa, že blízki arabskí spojenci Washingtonu – Saudská Arábia, Katar a ostatné štáty zálivu – rovnako ako Turecko, podporujú džihádistické skupiny. Irán už signalizoval, že teraz môže byť pripravený pomôcť.
Kráľ Salmán bin Abdulaziz
Počiatočné mlčanie Saudskej Arábie ohľadom dohody naznačuje hlbokú úzkosť kvôli zblíženiu medzi USA a Iránom, jej najväčším rivalom v regióne, a odklon od zálivu. Názor Rijádu, Abú Dhabí a susedných hlavných miest je, že Washington sa uzmieruje s Teheránom a ignoruje ich vlastné bezpečnostné obavy – napriek omnoho väčším výdavkom štátov zálivu na obranu. Salmán prechováva silný odpor voči úlohe Iránu v Iraku, Sýrii, Bahrajne a Jemene, kde Saudi útočia na húsiovských rebelov, o ktorých tvrdia, že sú podporovaní Iránom. Sunnitsko-šiitske sektárstvo je alarmujúcim novým prvkom dlhodobého nepriateľského vzťahu medzi Arabmi a Peržanmi.
Benjamín Netanjahu
Izraelský premiér sľúbil zastaviť jadrovú dohodu medzi USA a Iránom. Nie len, že sa mu to nepodarilo, ale vážne poškodil strategický vzťah s Washingtonom, ktorý si Izrael tak cení. Kritici doma hovoria, že zveličil rozsah iránskej hrozby, niektorí vyzývajú na jeho rezignáciu. Irán je notoricky nepriateľský voči židovskému štátu od revolúcie z roku 1979 a podporuje Palestínčanov, vrátane Hamasu, a libanonský Hizballáh. Nič vo Viedenskej dohode nenaznačuje, že sa to zmení. Izrael sa tiež obáva, že Iránu môže byť dodaná odvaha. Zrušenie sankcií dá „Iránu jackpot, veľký finančný zisk stoviek miliárd dolárov, ktoré mu umožnia naďalej pokračovať vo svojej agresii a terore v regióne a vo svete,“ tvrdil Netanjahu. Ohnisko iránskeho jadrového programu tiež pritiahlo pozornosť na nedeklarovaný izraelský jadrový arzenál – ktorý je mimo dohody o nešírení jadrových zbraní.
Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: The Guardian