Koronakríza spojená s obrovskými nákladmi na jej pribrzdenie, čo však bez kúzelného mešca peňazí od ECB  a jej devastačných úrokových sadzieb nie je možné, už pozná svoju daň. Deficity verejných financií členských štátov eurozóny prekročili hranicu ich štandardnej splatiteľnosti, s čím bude mať problém aj slovenská ekonomika. Podľa vyjadrenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sú naše verejné financie v zlom stave, s ich udržateľnosťou v budúcnosti bez uskutočnenia reformy sa môžeme dostať do neriešiteľnej situácii.

Pre poriadok si pripomeňme, že ECB vyžaduje pre stabilitu meny 3 percentný deficit verejnej financií a 60 percentný deficit verejného dlhu k HDP, s plnením ktorých sme pred pandémiou nemali žiadny problém. Po dvoch rokoch opakovaných lockdownov, máme dnes deficit verejného dlhu k HDP na úrovni 60,5 percenta, zatiaľ čo v Taliansku je okolo 150 percent a trebárs v Portugalsku okolo 137 percent k HDP. Pritom priemerný deficit  verejného dlhu k HDP v eurozóne je tesne nad hranicou 100 percent a preto tvrdiť, že slovenský verejný dlh predstavuje najväčšie riziko udržateľnosti  v eurozóne je viac ako zavádzajúce. Zodpovednosť za terajší stav dlhov ma nielen terajšia, ale aj predchádzajúca vláda, ktorá keď sa ekonomike za jej vládnutia darilo, verejný dlh k HDP dostatočne neznižovala.

Výdavkové stropy nebudú stačiť

Či si terajšia vláda uvedomuje je, že s verejným dlhom sa netreba zahrávať, keďže, čím je dlh vyšší, tým sú aj vyššie náklady na jeho zaplatenie v budúcnosti, ktoré v konečnom dôsledku vždy zaplatia daňoví poplatníci. Znižovať deficit verejného dlhu znamená znižovať nielen jeho absolútnu zápornú sumu, ale aj zvyšovať HDP, keďže dlh sa percentuálne porovnáva k tomuto makroekonomickému ukazovateľovi.

Uvedenú požiadavku však nie je možné splniť bez zásadných reforiem hospodárskej politiky, ktoré ale domácnosti, ale ani firmy nechcú, ak by sa týkali vyšších daní a odvodov, ako aj zmien v dôchodkovom systéme. Reforma verejných financií sa ale práve týka spomenutých oblastí, ktorých presadenie v parlamente si však vyžaduje politickú stabilitu, ktorá terajšej vládnej koalícii chýba. Keď sa reformy neuskutočnia, môže sa stať, že verejných dlh sa v ďalších rokoch prekročí nad magickú hranicu 100 percent, čo je už ročne vyprodukovaná produkcia tovarov a služieb.

Dôkazom uvedeného konštatovania je, že doteraz nebol predložený návrh na reformu daní a odvodov, keďže dve terajšie vládne politické strany majú rozdielne stanoviská, napr. v uplatňovaní daňového stropu pri spravovaní vecí verejných. A tak zatiaľ poznáme návrh jediného vládneho opatrenia na šetrenie verejných financií, ktorým sú výdavkové stropy týkajúce sa výdavkov jednotlivých ministerstiev, ako aj ostatných štátnych a verejných inštitúcii, čo nebude určite stačiť.

Podľa doterajších požiadaviek z jednotlivých ministerstiev pri návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu to vyzerá práve opačne, všetky požadujú viac peňazí. V terajšej rozpočtovej mizérii sa ale nič nehovorí o tom, že do verejných rozpočtov by mali prispieť viac práve tí, čo na koronavírusovej pandémii „zarobili“ viac, aj bez ich väčšieho pričinenia sa a netreba ich menovať. Sem určite patria bohaté nadnárodné spoločnosti, ktoré doteraz neplatili dane, alebo ich platili tam, kde boli daňové sadzby najnižšie.

Pokiaľ chceme dosiahnuť vyšší rast HDP,  spoliehame sa viac na peniaze z Fondu obnovy, ktorých čerpanie je podriadené financovaniu projektov zelenej ekonomiky, ktorá podľa všetkého výrazne zaťaží fiškálne národné rozpočty aj vyššími nákladovými peniazmi, čo je pre daňových poplatníkov veľmi zlá správa.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.