Rusko

Najväčším živým tvorom planéty je Gaia, samotná Zem. Dýcha, pulzuje, mení sa a v pravidelných cykloch sa vo veľkých kataklizmách očisťuje. Existujú na nej miesta, kde genius loci zanecháva v našej duši mimoriadne hlboké stopy.

V Smaragdových doskách sa píše: „Vedz, že v priestore, v ktorom prebývaš, sú iné, ktoré sú také veľké ako tvoj vlastný, prepletené srdcom tvojej hmoty, a predsa oddelené vo svojom vlastnom priestore. Deväť je prepletených dimenzií, deväť cyklov priestoru. Priestor je rozdelený časom. Hľadaj kľúč k časopriestoru a odomkneš bránu.“

Koncom minulého storočia na južnom Urale objavili pozostatky vyspelej civilizácie. Aj Rusko má, samozrejme, svoje zakázané zóny. Jednou z nich je hora Jamantau na Urale, v prírodnej rezervácii, ktorá patrí medzi najodľahlejšie miesta na Zemi, podobne ako Hora mŕtvych. S horou sa spája legenda o Jamovi, kráľovi zlatého veku, ktorý prešiel horou na druhý svet, a po ňom aj tunajší obyvatelia, ktorí sa tu stratili, pričom sa tu nenašli žiadne stopy po katastrofách alebo epidémiách. Aj podľa miestnych Baškirov je v tejto hore prechod do paralelného sveta. Hrebeň pohoria je dlhý 5 km a názov hory v miestnom jazyku znie Zlá alebo Diablova hora. Nachádza sa v Baškirskej republike neďaleko strategicky významných miest, stredísk vývoja sovietskych atómových zbraní. Dňa 16. apríla 1996 New York Times uviedli informáciu, že sa tu buduje obrovský komplex s tisíckami pracovníkov. Vysvetlenie z ruskej strany bolo, že ide o ťažbu uránovej rudy alebo sklad potravín. Kongres USA vydal v roku 1997 prehlásenie, že Rusko vynakladá obrovské finančné prostriedky (6 miliárd dolárov) na výstavbu podzemného mesta s rozlohou 400 km2. Priamo do hory vedie železnica a diaľnica a podľa časopisu Médium 6/2013 je celý areál odolný proti šiestim priamym zásahom jadrových bômb, chemickému a biologickému útoku. Ako všetky podzemné priestory v Rusku je pod správou Direktorátu 15. V blízkosti sa nachádza zakázané mesto Mežgorie, predtým označené ako Ufa-105 a Beloreck-16. Výstavba sa začala počas studenej vojny, dokončili ju v roku 2002, ale prezident Vladimir Putin ju opäť obnovil. Podzemné mesto vystavali s kompletnou modernou infraštruktúrou, nemocnicou, elektrárňou, zdrojom vody na 300 rokov, potravinami a bytmi tak, aby jej obyvatelia pol roka nemuseli vyjsť na povrch. Údaje o počte ľudí, ktorých môže jeden z najväčších podzemných areálov na svete pojať, sa pohybujú od 60 do 300-tisíc. Iné zdroje spomínajú Jamantau ako perimeter, záložný bunker, ktorý má nepriateľovi uštedriť posledný úder, ako zbraň odplaty, keď všetko už bude zničené. Riadiace centrum areálu je kilometer pod povrchom. Všetky vojenské objekty sú vzájomne poprepájané, hora Jamantau je spojená aj s hlavným ruským mestom Moskvou podzemnou dráhou dlhou 1300 km. Podzemný komplex Jamantau sa dostal aj do počítačových hier Call of Duty: Black Ops a Metro Exodus. Koncom 50. rokov, v čase Sovietskeho zväzu, horolezec Igor Ďatlov zorganizoval výpravu na horu Otorten na Urale. Za zvláštnych okolností vtedy zahynulo všetkých deväť členov skupiny. Expedíciu tvorili študenti Uralského polytechnického inštitútu na čele so skúseným vodcom Ďatlovom. Prípad je dodnes neobjasnený. Pri teplote -35 stupňov a kvôli veľkému vetru si rozložili stan na záveternej strane mierneho svahu vrcholu 1079, vzdialeného 10 km od cieľa – hory Otorten. Dnes sa oblasť volá Ďatlovský priesmyk. Na mieste, kde táborili, sa našli osobné veci, denníky, peniaze, topánky, jedlo, stany.

AUTOR: Vladimír Líška