Voliči v Berlíne podporili kontroverzný návrh, aby berlínska samospráva prevzala od súkromných vlastníkov približne 240-tisíc bytov v hodnote niekoľkých miliárd eur s cieľom obmedziť prudko rastúce nájomné v nemeckej metropole. Viac ako 56% Berlínčanov hlasovalo v nedeľňajšom referende za vyvlastnenie bytov veľkých prenajímateľov, ktoré má v meste zmierniť krízu bývania. Výsledok, ale nie je právne záväzný, referendum bolo iba poradné.

V Berlíne sa pokúšali riešiť problémy s vysokými nájmami už dávnejšie. Nepomohol dokonca ani prísľub, že sa obmedzí pravidelné zvyšovanie nájmu v Berlíne v najbližších troch rokoch na jedno percento ročne a v ďalších dvoch iba o infláciu. Berlín je v otázke „vyvlastňovať, či nevyvlastňovat?“ rozdelený na dva tábory pričom proti radikálnemu kroku sa vyslovilo tridsaťdeväť percent voličov. Kým zástancovia vyvlastňovania si od referenda sľubovali väčšiu dostupnosť bytov a nižšie nájmy, odporcovia argumentovali tým, že sa bytová situácia naopak zhorší, pretože to súkromných realitných investorov odradí od ďalšej výstavby.

Pri zdražovaní v poslednej dobe hrá významnú úlohu aj skutočnosť, ktorú priniesol aj denník New York Times. Pred nedávnom prišiel s tvrdením, že sa z Berlína vďaka boomu technologických startupov a investíciám koncernov ako Google a Microsoft stáva európsky technologický hub. Digitálni nomádi sú schopní platiť vyššie nájmy, čo vedie k nedostupnosti bývania. Nájmy, v ktorých žije vyše osemdesiat percent obyvateľov, sa vyšplhali za posledných desať rokov o deväťdesiat percent a stávajú sa nedostupným aj pre strednú triedu. Podľa prieskumov dnes priemerný Berlínčan minie viac než polovicu svojich príjmov práve za bývanie.

Berlínske zastupiteľstvo sa tak vlani odhodlalo ku kontroverznému kroku, ktorý k problematike pritiahol pozornosť celého sveta: zastropovalo nájmy starších bytov postavených pred rokom 2014. Majitelia proti zásahu do svojich vlastníckych práv podali ústavnú žalobu a Ústavný súd im po roku dal za pravdu s tým, že vydávať zákony o regulácii nájomného môžu iba spolkovej vlády. Pre nájomcov 340 tisíc bytov, ktorých sa zmrazenie dotklo, to znamenalo povinnosť rozdiel v ušlom nájomnom spätne doplatiť.

Po uverejnení štúdie Nemeckého ekonomického inštitútu, sú výsledky experimentu navyše viac než sporné. Po zmrazení nájmov v Berlíne síce naozaj kleslo nájomné v regulovanom segmente v priemere o jedenásť percent, zároveň však ubudlo ponúk bytov na prenájom, a to viac ako o polovicu. Určite bude do budúcna zaujímavé a poučné sledovať ako bude Berlín riešiť tento problém, pretože sa sním stretávame aj na Slovensku či v Českej republike.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroje:

1. Vyvlastnění po berlínsku. Je odpovědí na bytovou krizi?,cz, 27.9.2021
2. Berlíňané v referendu odsouhlasili vyvlastnění čtvrt milionu bytů, idnes.cz,9.2021

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.