Veľkokňažná organizovanej vedy v službách WHO

Ak koronavírusová pandemická hystéria, ktorá od vlaňajška traumatizuje svet i pod prezývkou plandémia, mala nejakú prípravnú fázu za účasti Svetovej zdravotníckej organizácie, nemohla v nej chýbať vedecká autorita tejto inštitúcie Soumya Swaminathanová. Vedenie tejto zložky OSN v marci 2019 zreorganizovalo riadiace štruktúry WHO tak, aby sústredili rozsiahlu vedeckú činnosť pod svojou správou do osobitnej divízie. Na jej čelo sa postavila dovtedajšia námestníčka riaditeľa WHO, spomínaná Soumya Swaminathanová. Dostala titul hlavného vedca, ktorý ju vyzdvihuje do ľahko zneužiteľnej role absolútnej panej nad stanovovaním smerov, akými sa má uberať organizovaná veda, ako i nad kariérami a živobytím nespočetných tisícov vedcov a vedeckých pracovísk.

Dcéra slávneho otca

Na svoj post nastúpila v roku, ktorý vošiel číslovkou 19 do názvu ochorenia Covid-19. Nelenila a podriadených odborníkov zapojila do vypracovania podkladov, na základe ktorých WHO upravila definíciu pandémie tak, aby ju už 11. marca 2020 mohla vyhlásiť. Bol to signál na rozvinutie ofenzívy biomedicínskej totality, ktorá vládam členských štátov WHO poskytla zámienku, aby začali odstavovať demokraciu, zavádzať výnimočné stavy a oháňať sa pri tom najnovšími poznatkami vedy. Ako vidno, korporatokracia, ktorá si darcovskými príspevkami kúpila rozhodujúci vplyv v ženevskej centrále WHO, vyzdvihla Swaminathanovú na piedestál polobohyne. Stanovila ju za strážkyňu viery v neomylnosť vedeckej pravdy.

K postaveniu autority – a to predovšetkým v južnej Ázii, predurčuje 62-ročnú rodáčku z Indie zloženie jej mena. Jeho prvá časť – Swami, vyjadruje v hinduistickej kultúre duchovnú vyspelosť a múdrosť poznania. Titul swami zvykli nadobúdať duchovní učitelia, ktorí prešli cestou odriekania a rozpoznávania ilúzie od podstaty. Mohli sa k nemu dopracovať aj členovia mníšskych rádov. Úctyhodnosť svámiho niekedy požívali aj znalci uzdravovania a navracania síl vyhasínajúcich životov. Nad tým všetkým visí v 21. storočí otáznik. Umelá inteligencia, dištančné diagnostikovanie chorých a telechirurgické zákroky prostredníctvom internetu dnes nahlodávajú prirodzenú a stavovskú autoritu osôb múdrych a ctihodných.

V tradičnom spoločenskom usporiadaní v kultúrach na indickom subkontinente mávali pevné miesto aj rodové línie a kasty, kde sa ctihodnosť vyplývajúca z učenia, znalostí a múdrosti prenášala z pokolenia na pokolenie. Soumya Swaminathanová je príslušníčkou dynastie vedátorov a nadšencov poznávania viac svetského a materialistického ako duchovného rázu. Ak by sme odkrývali jednotlivé generačné vrstvy rodovej línie jej otca alebo matky, asi by sme narazili na kňazskú kastu brahmanov. Nateraz si však vystačíme s tými, ktoré poznačila v 20. storočí britská koloniálna nadvláda a jej angloamerická nadstavba. Soumya, jej otec a starý otec boli učencami svetskými a kozmopolitnými. Stali sa oporami systému, ktorý im poskytoval značné privilégiá.

V žiari reflektorov ostáva popri súčasnej novopečenej hlavnej vedátorke WHO i jej slávny otec. Už pred viac ako polstoročím poslúžil nastupujúcej svetovej technokracii odvážnym, ambicióznym, a zároveň bezohľadným spôsobom. Zorganizoval prechod od tradičného extenzívneho poľnohospodárstva na intenzívnu chemizovanú agroprodukciu. Plným menom Mankombu Sambasivan Swaminathan sa tak zapísal do dejín ako otec takzvanej indickej zelenej revolúcie. Stal sa predĺženou rukou transnacionálneho biochemického komplexu v Ázii, čím podpísal zmluvu s diablom. Ako vedec sa totiž zapojil do pľundrovania matky prírody zavádzaním plošného pestovania špeciálne vyšľachtených odrôd pšenice, ryže a iných plodín. Znásobením výnosov India v priebehu troch desaťročí dosiahla potravinovú sebestačnosť, ale za cenu ničivého vyčerpávania pôdy. Krajina padla do pasce závislosti od agrochemických kartelov.

Profesor Swaminathan za to zožal slávu a získal prístup k najvyšším mocenským kruhom. Už sedem dlhých dekád sa podieľa na zavádzaní technokratickej civilizácie 21. storočia a jeho dcéra odhodlane kráča v jeho šľapajach. V auguste dosiahol 96 rokov, no nechystá sa odísť na odpočinok. Vďaka jeho postaveniu sivej eminencie nadnárodnej technokracie získala Soumya špičkové miesto vo vedení WHO. Nie je však také, aby mohla meniť krajne znepokojivý kurz WHO. Zoskupenie biofamaceutických kartelov ju drží v železnom objatí rovnako tuho ako jej otca. Majú vzdelanostné a vedecko-pracovné zameranie podobného druhu. Obaja sú vedcami, a to zanietenými do takej miery, že nebránia systematickému zneužívaniu výdobytkov vedeckého poznania proti záujmom zdravej a dôstojnej existencie ľudstva.

Globálny nomád

Soumya, narodená 2. mája 1959, a jej dve sestry vyrastali a dospievali v období oslnivej slávy svojho otca. Zvelebovali ho ako otca zelenej revolúcie, ktorá zbavila Indiu hladomorov. Ani jej matka Mina Swaminathanová nebola obyčajnou smrteľníčkou. Jej otec Subrahmanya Bhoothalingam bol produktom tradičného systému prípravy vysokých indických kádrov na britskej Univerzite v Cambridgei. Zaslúžil sa o vybudovanie indického oceliarstva a vo vláde viedol rezorty financií, obchodu a priemyslu. Mina študovala ekonómiu v Cambridgei. V Indii sa však venovala modernizácii vzdelávacej sústavy v kozmopolitných intenciách UNESCO. Neváhala ich šíriť ani v rozvojových krajinách ako konzultantka UNICEF, čím inšpirovala Soumyu, aby uvažovala globálne, a nie indicky, vraj provinciálne.

Svetoznámy botanik a genetik Swaminathan poslal dcéru za kvalitným vzdelaním na Vojenskú medicínsku vysokú školu v Pune, kde sa špecializovala na chirurgiu. Doktorát z medicíny v odbore pediatrie si urobila na inštitúte v Dillí, ktorý sa dodnes považuje za jednotku v branži. Potom sa už rozletela skúmať detské lekárstvo do sveta. Pľúcnu pediatriu do Los Angeles a choroby dýchacích ciest do Spojeného kráľovstva na akademickú pôdu Leicesterskej univerzity. Na záver prešla do USA, aby sa venovala výskumu, práci a prednášaniu v oblasti kardiopulmonálnej medicíny na lekárskej fakulte Tuftsovej univerzity.

AUTOR: Patrik Sloboda