Keď poľský premiér Mateusz Morawiecki v marci požiadal domáci ústavný súd o prešetrenie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o tom, že právo EÚ má dostávať prednosť pred poľskou ústavou, prejavil vzdor celosvetového významu.

Šéf poľskej exekutívy prejavil odhodlanie zvrátiť prebiehajúci globalistický trend podriaďovania právnych sústav národných štátov justičnej mašinérii nadnárodných komplexov. Odvaha tohto muža s plachým pohľadom spoza rámu okuliarov znervóznila bruselskú eurokraciu, ale aj probruselské špičky súdnej moci Poľska. Zapálil šnúru k sudu pušného prachu s takou výbušnou silou, ktorá by mohla znehybniť bruselský centralizačný parný valec. Niet divu, že ctihodní sudcovia opakovane odkladajú vynesenie rozhodnutia, najnovšie na 22. septembra. Medzitým naberá odvahu vstupovať do konfrontácie s bruselskými uzurpátormi moci aj maďarská politická reprezentácia. Bez náhubku, a dokonca v médiách hlavného prúdu búra i také tabu, akým je odchod z EÚ.

Huxit a polexit

Keby len v maďarských a keby len v miestnom jazyku s nulovou zrozumiteľnosťou v mimougrofínskej Európe! Denník Magyar Nemzet, ktorý sa snaží udržiavať národného ducha vis-à-vis transnacionálnej mienkotvornej presile, vstúpil v polovici augusta do mediálneho ringu s odvážnou iniciatívou. Vedomý si postavenia domáceho masovokomunikačného prostriedku hlavného prúdu otvoril ultracitlivú tému huxitu, čiže odchodu Maďarska z EÚ. Tento terminologický novotvar, odvodený od anglického brexitu, sa rozšíril v členských štátoch do životaschopných analogických podôb: v Nemecku ako dexit, vo Francúzsku frexit, v Holandsku nexit, v Rakúsku öxit, v Grécku grexit, v Dánsku danexit, v Rumunsku roexit, v Českej republike czexit atď. U severného suseda vydržalo bojazlivé ticho až do 22. novembra 2020. Až vtedy ho prerušil konzervatívny týždenník Do Rzeczy titulnou stranou s palcovými titulkom: „Únii treba povedať dosť,“ a s podtitulkom „Polexit – máme právo o tom hovoriť.“ Článok rozprúdil prepotrebnú verejnú debatu.

Maďarská rebelantská mediálna ofenzíva 2021 však zašla ešte ďalej. Magyar Nemzet publikoval 17. a 18. augusta v editoriáli výzvu: „Nastal čas pohovoriť si o huxite,“ v troch najrozšírenejších jazykoch európskeho kultúrneho okruhu. Nemecká verejnoprávna televízna a rozhlasová spoločnosť Deutsche Welle, ktorá vysiela do zahraničia v 30 jazykoch, rozniesla text i obraz národno-emancipačnej výzvy vo virtuálnom priestore pod vlastným titulkom „Maďarsko verzus EÚ: Snaží sa Orbán o huxit?“ I v ďalekej juhovýchodnej Ázii ho s nezmeneným vizuálom prebral portál Tai­wan News a v Indii Indian Express.

V núdzi poznáš priateľa

Európsky komisariát takýto zviditeľnený podnet maďarskej vlády na výmenu názorov zarazil. Skúsený politický driblér Viktor Orbán nepriamo zapojil do diskusií o práve národov brániť sa totalitnej odnárodňujúcej centralizácii verejnosť na všetkých svetadieloch. Využil pri tom tohtoročné dianie v Afganistane, keď sa EÚ sama oberá o tzv. mäkkú príťažlivú silu svojho integračného modelu. Predviedla sa tam ako neprirodzený konštrukt, organicky naviazaný na agresívny vojenský pakt NATO, v ktorom sa Európania krčia ako zhluk poskokov zámorského pána. Ten očividne nepovažoval za potrebné, aby ich dostatočne zasvätil do svojej ústupovej stratégie a Brusel, kde sídli NATO, utrpel blamáž. Stredoeurópskemu Maďarsku a Poľsku sa tak obe bruselské ústredia – komisariát EÚ a Hlavný stan NATO – javia ako byrokratické monštrá, ktoré stojí za to obísť. A keď už, tak napojiť sa na lénneho pána priamo a bez medzistupňov.

Viacnásobný premiér Viktor Orbán však nie je jediným predstaviteľom maďarských občanov a voličov, ktorý prestáva pochlebovať eurointegračnej drezúre. V Berlíne, ktorý je staronovým motorom glajchšaltovania starého kontinentu, začiatkom júla s neľúbosťou zaregistrovali priam kacírsky výrok predsedu maďarského parlamentu, že keby sa mal znovu vysloviť v referende o členstve v EÚ, hlasoval by – na rozdiel od plebiscitu 2003 – proti. László Kövér je protokolárne druhým najvyššie postaveným maďarským štátnikom a jeho výroky majú váhu. Preto redakcia Deutsche Welle v spomínanom článku pohoršene upozornila na spôsob, ako to povedal: „Rozhodne by som povedal nie, keby som v referende o členstve v EÚ hlasoval dnes.“

AUTOR: Patrik Sloboda