Väčšina z nás si myslela, že tak ako počas predchádzajúcej finančnej krízy, tak aj pri terajšej zdravotnej kríze, dôjde k poklesu finančných aktív, čo sú akcie a nehnuteľnosti. Opak je však pravdou, pretože ceny nehnuteľností ako aj akciové indexy „uleteli“ do nebeských výšok nezodpovedajúcich stavu globálnej ekonomiky. Podľa všetkého je príčinou neštandardná menová politika centrálnych bank, ktoré kvantitatívnym uvoľňovaním dodali trhu obrovskú masu lacných peňazí s cieľom podporiť kolabujúcu ekonomiku, čo sa podarilo.
Na druhej strane tieto ničím nekryté peniaze obrátili naruby dovtedy štandardné ekonomické poučky ako napríklad, že šetriť sa neoplatí, radšej si treba peniaze požičať. Doteraz totiž vždy platilo, že najviac peňazí si požičiavali podnikatelia a až potom domácnosti, teraz je to opačne a tak sa nečudujme, že domácnosti majú viac dlhov, ako usporených peňazí, čo pri terajších vkladových a úverových úrokových sadzbách má svoju logiku.
Bezpečné uloženie peňazí na akomkoľvek účte v banke je viac ako stratový biznis. Na účtoch v bankách síce domácnostiam peniaze neustále pribúdajú, ale z dôvodu že inflácia je trikrát vyššia ako vkladový úrok a navyše zdanený, si za viac usporených peňazí kúpi domácnosť stále menej a menej tovaru. A to si zahraničné banky na slovenskom trhu zatiaľ „nedovoľujú“ uplatniť záporné úroky na vklady tak, ako to vraj funguje v niektorých západných ekonomikách. So zápornými úrokmi sa slovenské firmy stretávajú len vtedy, keď majú na svojich účtoch viac ako jeden milión eur, čo bolo v minulosti nepredstaviteľné.
Centrálne banky inflácia nevyrušuje
Za tejto chaotickej situácie na peňažnom trhu sa nečudujme, že investori sa čoraz viac obzerajú po kryptomenových investíciách, ktoré sa čoraz menej stávajú rizikové. Americká centrálna banka nezvyšuje svoje úroky aj preto, že okrem inflácie prihliada aj na mieru americkej nezamestnanosti, ktorá je teraz vysoká a tak sa vyčkáva. ECB tiež nemení úrokové sadzby vraj preto, že dôvodom narastajúcej inflácie nie je podľa jej názoru nadbytočná masa peňazí, ale narušené dodavateľsko- odberateľské vzťahy, ktoré sa podpísali pod zvyšovanie cien vstupov, čo by vraj malo v budúcnosti pominúť. Tiež sa vyčkáva.
A tak z terajšej reštriktívnej menovej politiky centrálnych bank sa najviac „radujú“ developeri stavebných projektov a investori na akciových trhov, ktorým koronavírusová pandémia „prihrala“ viac ako väčšine ostatných podnikateľov. Na americkom trhu sa teda bude viac sledovať aj situácia na trhu práce a čo sa bude sledovať na európskom trhu preto, aby sa zvýšili úroky, sme sa zo zasadnutia bankovej rady nedozvedeli. Pokiaľ ide o výšku vkladového úroku v bankách ktoré používajú euro, tak treba sa „pochváliť“, že v rámci eurozóny je na tom lepšie len Estónsko. Pokiaľ sa však ekonomika na starom kontinente bude zlepšovať tak, ako doteraz potom ECB nebude mať dôvod čokoľvek meniť na doterajších menových nástrojoch akými sú nízke úrokové sadzby, či obmedzovať kvantitatívne uvoľňovanie, čo väčšina účastníkov finančného trhu musí rešpektovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm