Niekto to dokonca môže nazvať schizofrénia súčasnosti. Ak hovoríme o súčasných paradoxoch, musíme mať pred sebou mnoho zvláštnych javov. Konceptualisti hovoria o tom, že všetko je riadené logicky, všetko má svoju logickú následnosť. Ale ako môže byť niečo logicky riadené, ak je systém nelogický? Pozrime sa na dnešnú spoločnosť.

Máme na krku obrovské zmeny v prírode, čo bude vyžadovať obrovské investície, ale investujeme dva bilióny dolárov ročne do zbraňových systémov. Všetci hovoria o tom, že vojna nebude, ale všetci zúrivo zbroja, dokonca rozsah zbrojenia – nielen výdavkov, ale aj vlastného prezbrojovania armád, je väčší ako v 80. rokoch v čase rozmiestňovania amerických pershingov v západnej Európe. Čo je teda pravda? Či sa držíme rímskeho hesla: ak chceš mier, pripravuj vojnu? A teda všetky investície do zbraňových systémov sú logické a rozumné, počítame ich v miliardách dolárov, takže pokojne prijmeme tézu, že 778 miliárd dolárov amerického zbrojného rozpočtu na fiškálny rok 2021 je vlastne bojom za mier. Alebo je to bojom za udržanie pracovných miest v zbrojnom priemysle, či boj za to, aby si zbrojné korporácie udržali svoje pozície? A možno mal generál Dwight Eisenhower na konci svojho prezidentského úradu pravdu, keď upozorňoval a varoval pred vojensko-priemyselným komplexom USA. Je to paradox, realita, boj za mier, alebo boj za vlastné geopolitické záujmy v budúcnosti?

Existujú univerzálne riešenia?

Dnes hovoríme o tom, že všetko je problém Covid-19. A všetky problémy, ktoré s ním súvisia, vyrieši vakcína. Vakcína je zdravie, sloboda, návrat do stavu pred Covid-19. A o tomto nás presviedčajú mnohí odborníci a elity. Je však návrat do stavu pred Covid-19 možný, ak sa samotná spoločnosť, jej sociálne dimenzie, ekonomické rozmery, úspory, vývoj, produkcia, spotreba, radikálne zmenili? Alebo chceme tvrdiť, že nevidíme napríklad obmedzenie spotreby v Spojených štátoch, ktoré vytvorilo pomerne zaujímavý finančný vankúš pre domácnosti? To isté sa týka aj domácností v Európe, ak ľudia nenakupovali ako blázniví a nespotrebovávali. Naraz zistili, koľko peňazí môžu ušetriť. Samozrejme, tí ktorí vyrábajú tovary, poskytujú služby a podobne, plakali nad výsledkom, pretože spotreba nepokračovala. Až by sme sa vrátili k tézam, ktoré prezentoval Rímsky klub v roku 1972 pri prvej správe, ktorá hovorí o limitoch rastu.

Všetci hovoria o neustálom udržovaní ekonomického rastu, ale čo je udržateľné? Dnešná spoločnosť je charakteristická príjmovou polarizáciou, prehlbovaním rozdielov medzi bohatými a chudobnými, rozpadom strednej triedy, nárastom fóbie a tribalizmu v spoločnosti samotnej. A to chceme udržať? Chceme udržať pokračovanie devastácie prírodného prostredia, drancovanie surovinových zdrojov, pretože avokádový olej je zdravý, tak vyrúbeme pralesy, nasadíme avokádové plantáže, ide o človeka, o jeho zdravie. Zničenie nenahraditeľných ekosystémov, zásobovania vodou, toho, čo tam žilo tisícky rokov, lebo chceme zdravý avokádový olej, akoby sa nás netýkalo. A ďalším paradoxom, ktorý z toho vyplýva, je skutočnosť takzvaných prírodných zmien.

Covid-19 má byť hrozbou, dnes už máme mutáciu mí, kolumbijský variant. V Južnej Afrike našli ďalšie tri mutácie vírusu, ktoré sa zatiaľ nerozšírili. Kolumbijský sa rozširuje aj v Európe, v USA a inde. Zrejme nepotrebuje covid pas, aby sa dostal za hranice krajiny, kde sa prvýkrát objavil. Majú pravdu epidemiológovia, ktorí hovoria, že s Covid-19 sa musíme naučiť žiť, bude endemický, a tak ako chrípka sa pravidelne objaví na jar, na jeseň? V takom prípade musíme prestať hovoriť o tom, že vakcína je vyriešením problému, a tak ako vakcinácie proti chrípke nikdy nezastavili chrípku, zrejme ani vakcinácia proti Covid-19 nezastaví Covid-19. A možno má pravdu prof. Malone, tvorca technológie mRNA, ktorý hovorí, aby sme nevakcinovali, pretože čím viac vakcinujeme, tým viac vírus reaguje na tieto vakcíny modifikáciami. A čo je rýchlejšie? Modifikácia vírusu, alebo výroba modifikovanej vakcíny?

Čokoľvek z pohodlia domova

Naraz firmy zistili, že môžu fungovať v rámci tzv. home office. Síce sa delí na rôzne typy, nepretržité prevádzky, montážne dielne musia fungovať v reáli, ale mnohé iné činnosti – hlavne informačné – môžu fungovať z domu. Predtým sa chápal ako jeden z „externých“ prvkov fungovania človeka v pracovnom procese, pretože ušetril firme priestory, človek nemusel dochádzať do práce, mohol realizovať pracovné nasadenie popri ostatných domácich povinnostiach. Nehovoríme o tom, že doma pracuje o tretinu viac ako keby bol v práci. Všetky psychologické výskumy ukázali, že home office dlhší ako pol roka vedie k strate sociálnych vzťahov, iterácii a ďalším psychickým problémom. Preto firmy prišli s návrhom, že budú kombinovať home office a klasickú podobu.

Zistili sme, že aj vzdelávať môžeme prostredníctvom internetu. Len učitelia trošku brblali, než si zvykli na tento nový systém, ale americké tzv. direct kurzy, ktoré sa dnes aplikujú na európskych univerzitách, znamenajú, že môžete absolvovať univerzitné vzdelávanie vďaka internetovému systému. Má to výhody, nepotrebujete internáty, knižnice, všetko realizujete na internete. Seminárne práce píšete na internete a do školy prídete len na skúšku. Má to obrovskú výhodu – namiesto desiatok tisíc dolárov za školský rok vám stačí 3000 až 5000 dolárov. Je to teda „liberalizácia“ vzdelávania, ale my sme o tom neuvažovali, kým neprišiel Covid-19 a nezavrel nám školy. Dnes sa to chápe ako jedna z vynikajúcich možností náhrady a nových foriem vzdelávania.

Takisto sme si rozvinuli zdravotníctvo. Fantasticky sa posúva z hľadiska poznania. Mnohé zdravotnícke metódy sa využili aj pri zisťovaní vlastností Covid-19, pri hľadaní liečiv a podobne. Ale mainstream v zdravotníctve stále zostáva ukotvený v tom, čo sa prednášalo na lekárskych fakultách pred 40 – 50 rokmi. Ako keby sme nepoznali zlatú triádu, neuroplastickú mapu, nevedeli, že okrem genetiky je aj epigenetický prenos, ako prebieha starnutie, prečo spíme, nevedeli sme o súvislostiach, ktoré sú medzi vonkajším prostredím a organizmom. A už v živote sme nepočuli o výsledkoch lesnej medicíny z Japonska, ktorá ukazuje priamu prepojenosť medzi človekom a prírodou, pretože my sme dnes prijali zásady antropocentrizmu – človek je vládca planéty.

AUTOR: Peter Staněk