Kobalt objavil v roku 1735 švédsky chemik Georg Brandt. Vyskytoval sa v baniach hlboko pod zemou a jeho žily (zhmotnení duchovia koboldi a niklovia) miatli baníkov, pričom predstierali, že sú to žily striebra.

Pri tavbe však tieto koboldové žily dávali nepekný odpad. Pri ich tavení (kvôli prímesi arzénu) vznikal aj vysoko jedovatý oxid arzénu (hutný dym), hutníkmi mimoriadne obávaný, a zároveň vysoko obľúbený u travičov. Neskôr sa zistilo, že daný odpad dodával sklu a glazúram nádhernú tmavomodrú farbu. Nebolo to prvý raz v histórii. Len rozdiel bol skoro 3000 rokov. Vtedy na to prišli starovekí Egypťania. A aby sme išli ešte hlbšie do histórie, musíme vziať spätne tri miliardy rokov.

Akísi predchodcovia či napodobňovatelia súčasných jednobunkových organizmov použili doslova divotvorné sily kobaltu na ťažko uskutočniteľné biochemické reakcie. Bunky spojili kobalt s istými bielkovinami a takto začali nové metabolické procesy. Zároveň pre vyššiu efektívnosť kobalt doslova schovali do rafinovanej molekulárnej klietky. Táto klietka je majstrovským dielom. Je to akási pavučina, ktorá sa skladá z viac ako tisíc atómov. V jej strede sa ako pavúk nachádza „pán“ kobalt. Pavučina sa prichytáva piatimi nohami a šiestou nohou doslova sprostredkuje biochemické reakcie. Pavúk má osem nôh, kobalt len šesť ako chrobáky, ale ten pavúk sa do pavučiny predsa len lepšie hodí. Táto komplexná štruktúra sa nazýva kobalamín (tiež cyanokobalamín) a nie je nič iné ako vitamín B12.

Až v roku 1972 sa kobalamín podarilo pripraviť umelo v laboratóriu. Syntéza „zamestnala“ viac ako sto chemikov, pričom trvala 11 rokov. Dodnes sa považuje za naozaj majstrovskú a za jednu z najťažších chemických syntéz všetkých dôb. Treba povedať, že pred tými tromi miliardami rokov sa experimentovalo so všeličím, nielen s kobaltom. Takisto s niklom, železom a mangánom. Vznikali nové enzýmy, ktoré umožnili a uskutočňovali nové a nové biochemické reakcie. Po objavení sa kyslíka v atmosfére Zeme (na tom sa podieľali iní borci, pričom kyslíkom skoro doslova a do písmena otrávili Zem) začala zvetrávať síra. Síra vytvára s kobaltom, niklom, mangánom, železom vo vode nerozpustné sírniky. Tieto zmizli z povrchu zeme či morí, pričom klesli hlboko dolu až na morské dno. Nové tvory už nové kobaltové enzýmy nevynašli, stačilo im to, čo zdedili po svojich predkoch, primitívnych baktériách. Zároveň sa museli naučiť žiť s vynálezcami kobalamínu alebo ich jednoducho požierať, aby mali dostatok tohto životne dôležitého vitamínu B12. Potrebná denná dávka vitamínu B12 pre človeka je jeden až štyri mikrogramy. Vitamín B12 sa nachádza hlavne v mäse, vajciach a v mlieku. Časť získavame z baktérií v našich črevách, hoci jeho vstrebateľnosť z tejto časti tráviacej rúry je nízka. Kde je potrebný vitamín B12 a kde kobalt? Nedostatok vitamínu B12 spôsobuje pernicióznu (zhubnú) anémiu, ktorá sa prejavuje zmenami v kostnej dreni, hematologickými symptómami (megaloblastová anémia, neutropénia, trombocytopénia), neurologickými symptómami (strata myelínových obalov nervových vláken, degenerácia samotných neurónov), poruchami citlivosti, zmenami hlbokých reflexov, dezorientáciou, konfúziou a zmenou mentálneho stavu. Zároveň je prítomná tzv. metylmalonová acidúria. To preto, lebo vitamín B12 sa u človeka zúčastňuje na dvoch biochemických reakciách.

AUTOR: MUDr. Ján Lakota, CSc.