Prečo by Európska centrálna banka mala zvyšovať svoje záporné úrokové sadzby, keď jej batohy vytlačených peňazí asi nízkej hodnoty nespôsobujú nárast inflácie a navyše naďalej trvá riziko epidemiologického odstavenia všetkého? Keďže pri nastavení menových úrokov sa neprihliada na vývoj ďalších makroekonomických ukazovateľov, s úrokmi sa hýbať nebude, ale skôr sa počíta s obmedzením vykupovania štátnych dlhopisov od najviac zadlžených členských krajín eurozóny.

Pre poriadok veci si pripomeňme, že americká centrálna banka okrem inflácie prihliada pri nastavení úrokov aj na mieru zamestnanosti, ktorá keď sa zvyšuje, tak sa zvyšujú aj úrokové sadzby amerického dolára, ktorý sa tak voči ostatným svetovým menám posilňuje. Logika menovej politiky spočíva v tom, že vyššia zamestnanosť znamená viac reálnych multiplikovaných peňazí do americkej ekonomiky a menej vytlačených z útrob americkej centrálnej banky. Podľa vyjadrenia ich predstaviteľov, sa do konca roku znížia objemy nakupovaných dlhopisov, čo bude viesť k ich vyšším výnosom. Ako sa bude vyvíjať kapitálový trh s akciami, si počkajme. Na starom kontinente si ekonómovia kladú otázku ako bude ECB reagovať, keď dočasné faktory rastu inflácie sa napokon stanú trvalými, ktorých dôsledkom je terajší výrazne vyšší nárast cien už všetkého.

Prioritou mladých je bývanie a nie dôchodok

Menová politika ECB určite prispela k tomu, že vlády členských krajín eurozóny pohodlne financovali ich vyprahnuté fiškálne rozpočty a tak mali dosť peňazí na poskytnutie príspevkov, ktorými sa zachraňovali ohrozené pracovné miesta. Menovej politike ECB nevyšlo zvýšiť dopyt po úveroch, či investíciách lacnými peniazmi a nízkymi úrokmi z dôvodu, že sa nepočítalo s kolapsom v dodavateľsko- odberateľských vzťahoch a preto  spoločnosti s investíciami do svojho predmetu podnikania váhajú.

Ešteže si domácnosti viac požičiavajú peniaze na zabezpečenie si vlastného bývania, keďže vraj z domu si odnášajú dedičné finančné chyby, ktorými sa menej starajú o ich budúce vyššie dôchodky, ale viac o spomínané bývanie nielen pre seba, ale aj pre svojich budúcich dedičov. Môžeme teda hovoriť o rodičovskej dedičnej chybe, keď rodičia viac myslia na svojich blízkych ako na seba, nebudeme teda špekulovať. Mladé domácnosti určite viac zaujíma zabezpečenie si aj lacného úveru na bývanie, ktorý nebudú musieť splácať až do odchodu na dôchodok, ako vstupovať čo najskôr do druhého piliera za účelom vyššieho dôchodku, keďže jeho zhodnocovanie nie je dobre ani podľa predstaviteľov Národnej banky Slovenska.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.