Päť svetových centrálnych bánk, ktorými sú americký FED, Bank of Japan, Bank of England, čínska centrálna banka a ECB, treba pokladať v menovej oblasti za inštancie poslednej záchrany bankového sektora. Neštandardnými nástrojmi menovej politiky, ktorých spoločným znakom je nalievanie nepredstaviteľného množstva ničím a nikým nekrytých peňazí, sa v podstate gumujú bankové súvahy zaplienené dlžobami, predovšetkým z verejných štátnych rozpočtov. Zatiaľ so splácaním svojich dlhov nemajú väčšie problémy firmy, ale ani domácnosti a to z jednoduchého dôvodu, ktorým sú terajšie nízke úroky. Negatívnym javom kvantitatívneho uvoľňovania a nízkeho úročenia je nárast cien nehnuteľností a akciových indexov, čo ale vôbec nezodpovedá úrovni globálnej ekonomiky.

Nástroje znižovania deficitov nepoznáme

Centrálna banka s nulovými úrokovými  sadzbami stratila v rámci menovej politiky svoj najdôležitejší muničný nástroj a skôr sa tak stala nepriamym financ majstrom deficitných verejných rozpočtov väčšiny členských štátov eurozóny. Keď k tomu pripočítame fiškálnu vládnu politiku, ktorá väčšine fyzickým ako aj právnickým osobám poskytovala opakovane príspevky na záchranu pracovných miest bez rozdielu, či doteraz platili dane a odvody do našich verejných rozpočtov, nemôžeme byť prekvapení, že terajší deficit je viac ako 8 miliárd eur. Doteraz sme sa nedozvedeli akým spôsobom sa bude znižovať v rámci budúcoročného štátneho rozpočtu, alebo pripravovaného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti štátu. K žiadnym zásadným zmenám v znižovaní spomínaného deficitu okrem zavedenia výdavkových limitov, či v niektorých častiach pripravovaných zmien v dôchodkovom systéme, nepríde z jednoduchého dôvodu, ktorým bude „odpor verejnosti“. A tak jediné čo napokon pocítime, že došlo k neúmernému rozhadzovaniu menových a fiškálnych peňazí na „záchranu“ koronavírusom poškodenej ekonomiky, bude zvyšovanie cien tovarov a služieb, ktoré všetci poznáme ako nárast inflácie. V tejto súvislosti si treba položiť otázku, či a v čom je rozdiel medzi menovou politikou ECB a fiškálnou politikou vlády, keďže obe v prvom prípade svojim podriadeným bankám a v druhom prípade ostatným účastníkom trhu, „rozdali“ už spomínané masy lacných peňazí za úroky, ktorých výška dehonestuje ich hodnotu.

Záporné úroky nás zatiaľ obchádzajú

O tom, že domácnosti majú na svojich  účtoch narastajúce objemy peňazí, sa vo všeobecnosti vie a o koľko sa znižuje ich kúpna sila zistíme až vtedy, keď ideme nakupovať. Navyše, tento pokles treba ešte znížiť každoročne sa navyšujúcimi bankovými poplatkami, ktoré tak  prispievajú k tomu, že bankové zisky sa zvyšujú. Centrálna banka okrem znižovania objemu nakupovania štátnych dlhopisov, vôbec neuvažuje zo zvyšovaním úrokov, vraj z dôvodu, že terajšie inflácia je dočasná a tak domácnosti doplácajú nielen na zvyšovaní cien takmer všetkého, ale aj na vkladoch z dôvodu už spomínaných. A to ešte môžu byť radi, že slovenské banky nezaviedli na všetkých sporiacich účtoch mínusové úroky tak, ako je to už v Nemecku. Zatiaľ ide o skôr symbolický záporný úrok mínus 0,01 percenta, ale u nás je zatiaľ pred rovnakých číslom znamienko plus. Na našom finančnom trhu sú zápornými úrokovými sadzbami zaťažení len bohatí firemní klienti.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.