Ruskému spravodajskému portálu regnum.ru som poskytol rozhovor, ktorý Vám pripájam v slovenčine aj ruštine.

Karine Gevorgyan : Ako hodnotíte odchod USA z Afganistanu?

Štefan Harabin: Ide len o potvrdenie definitívneho rúcania sa Paxu Americana, ktorý na konci druhej svetovej vojne nahradil Pax Britanica a ktorý iba po smrti Stalina zabezpečoval cez globálne riadenie dominanciu USA vo svete. Americká štátna elita, reprezentovaná ultraliberálmi na čele s Bidenom, sa síce snaží spomaľovať tento proces, ale ide o nezvratný fakt. Globalisti si uvedomujú, že planéta Zem, by zanikla na podklade tohto riadenia, pri ktorom 5% populácie spotrebováva 50% nerastných a energetických zdrojov našej planéty len cez tlačenie virtuálnych dolárov, nekrytých prácou, nerastnými surovinami a energetickými zdrojmi. Táto nadspotreba je neudržateľná a preto dochádza k postupnému presúvaniu centra riadenia sveta do Pekingu a Teheránu, kde aj v historických súvislostiach tam žijúcich národov sa predpokladá výrazné zníženie osobnej spotreby. Vo svetle týchto okolnosti treba vnímať aj odchod, resp. útek Američanov z Afganistanu.

Karine Gevorgyan: Môže mať terajší stav v Afganistane negatívny vplyv na vnútornú politiku Ruska?

Štefan Harabin: Samozrejme. To nechápu, resp. nechcú chápať ultraliberáli v Rusku a žiaľ aj Lukašenko. Snahou USA je vyvolať utečeneckú vlnu do Uzbekistanu, Tadžikistanu a Turkmenistanu a následne bez najmenších pochybnosti do Ruska s cieľom vyvolať demografické vnútropolitické problémy, ktoré by mohli eskalovať i občianske nepokoje a odpor proti Putinovi s tým, že on nezvláda a nevie riešiť vyvolanú situáciu, majúcu dopad tiež na pravoslávno-islamsko konfrontáciu umelo umocňovanú. Napokon aj preto ponechali tam obrovské množstvo najmodernejšej vojenskej techniky. Veď Taliban vzhľadom na kmeňové usporiadanie Afganistanu ani z ďaleka neovláda vojensky celé územie Afganistanu. Zanechaná vojenská výzbroj má umožňovať realizáciu občianskej vojny v blízkosti hraníc bývalého ZSSR so zámerom ju preniesť na územia už spomínaných štátov Uzbekistanu, Tadžikistanu a Turkmenistanu, ktoré to z pochopiteľných dôvodov odmietajú. Je nesporné, že USA so súčasnou politikou vo svete definitívne strácajú dôveryhodnosť u zahraničných partnerov.

Karine Gevorgyan : Odľahčime rozhovor otočkou na výsledky ruských parlamentných volieb. Ako hodnotíte ich výsledky?

Štefan Harabin: Ústavnoprávne víťazstvo Putinovej strany Jednotné Rusko je potvrdením správnosti už od samého začiatku presadzovanej línie Putina v intenciách vnútro, zahranično i geopolitickej roviny, ktorú zjavne opiera o spätnú väzbu, pokiaľ ide o kontakt s občanom, presne na tej istej platforme ako to robil Stalin. Od tohto smeru sa zámerne a účelovo odklonili Chrušťov, Brežnev, Jakovlev, Gorbačov a Jelcin, zjavní Trockisti (nesporní zradcovia Západu), aby oslabili pozíciu silného subjektu globálnej politiky v rukách Slovanov, v prospech Anglosasov. Všetci boli nesporne korupčne motivovaní, alebo i vydieraní kompromatmi. O tom už dnes nikto nepochybuje.

Momentálny des u zradcov Ruska, slúžiacich americkému panáčikovi (stále ich veľké množstvo funguje v riadiacich štruktúrach štátu) je panický a preto tiež mimoriadne veľký, ale zároveň aj pochopiteľný, lebo zákonite musí nastúpiť čas trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnych páchateľov za zradu na Ruskom štáte a národoch prítomných v ruskom impériu. Trockisti dostali úlohu povaliť ruskú super štátnosť numero 1 a rozdrobiť ju na malé štátiky, závislé na západných sponzoroch, v prospech ktorých mali vykrádať energeticko – nerastné bohatstvo Ruska a držať pri živote úverovo-užernicko-koristnický model fungovania spoločnosti. Založený na zotročení človeka človekom a ovládania všetkých národov sveta Anglosasmi. Putin postupnými krokmi a úspešne prinavracia, v deväťdesiatich rokoch zradcovský odovzdanú plnú suverenitu a zvrchovanosť Ruska, zjavne už na úroveň globálneho hráča v polohe, nie ako objekt, ale ako subjekt globálnej politiky.

Karine Gevorgyan : Aké budú ďalšie kroky Putinovej politiky?

Štefan Harabin: Žiaden štát nemôže byť i ekonomicky zvrchovaný, pokiaľ je národná banka podriadená MMF a Svetovej banke a nie svojej vláde. Putin v konečnom dôsledku aj cez vytlačenie liberálnych kádrov (Gajdar, Čubajs, Siluanov, vrátane ich prisluhovačov) z riadiacich štruktúr štátu, definitívnej zastaví vykrádanie nerastného bohatstva Ruska v prospech Západu. Predpokladám, že sa legislatívne naštartuje aj proces návratu k červenej farbe na štátnej zástave Ruska, lebo týmto spôsobom tiež štátnou symbolikou Rusko rezolútne vyjadrí voči zahraničiu absolútny návrat k plnej suverenite a zvrchovanosti Ruska. Rusku trikolóru zaviedli po februárovej revolúcii 1917 liberáli na čele s Kerenským. Pod touto zástavou bojovali proti svojmu štátu i Vlasovci na strane Hitlera s cieľom zlikvidovať všetkých Slovanov. Už spomínaní zradcovia Ruskej štátnosti, ultraliberáli, v deväťdesiatich rokoch kozmickou rýchlosťou prešli na trikolóru, ktorá nie je v záujme národov Ruska. Práve aj táto štátna symbolika umožňuje doslova urážať Rusko a ruských občanov na medzinárodnej scéne, aby napríklad na medzinárodných športových podujatiach sa mohli zúčastňovať iba pod bielou zástavou.

Karine Gevorgyan : Otočme tému na rusko – slovenské vzťahy.

Štefan Harabin: Čo Vás zaujíma?

Karine Gevorgyan : Je štandardné, že bývalý premiér Slovenska Fico 2. 9. 2014 „dobrovoľne povinne“ jediný z Višegradskej skupiny pustil reverzný plyn fašistickým pučistom na Ukrajine. Orbán i Tusk to vtedy odmietli. Dokonca i Merkelová.

Štefan Harabin: Aj Fico je zjavne riadený ambasádou USA. Ide evidentne o zradu slovanských, ale i samotných slovenských záujmov. Fico asi zabudol, alebo úmyselne nerozmýšľal o tom, že Anglosasi v roku 1938 hodili štátnosť Československa Hitlerovi rovno do náručia. Kto asi v budúcnosti z globálnych hráčov nám Slovákom môže ako jediný garantovať južnú hranicu Slovenska a tým pádom i samotnú existenciu štátnosti? Nie náhodou iba Rusko. Ficovi a Pellegrinimu, ale nezáleží na samostatnosti Slovenska, veď sami iniciovali v roku 2018 deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov o vstupe Slovenska do tvrdého jadra EÚ. Tak isto nezáleží na Slovensku Dankovi a ani Mazurekovi s Kotlebom. O našich liberálov ani nehovorím.

Karine Gevorgyan : Nemáte obavu o budúcnosť Slovenska? Myslím tým samotnú existenciu slovenskej štátnosti.

Štefan Harabin: Už teraz je jasné, že Corona-divadlo bolo iba nástrojom na globálne prerozdelenie sveta a jednotlivých sfér vplyvu. EÚ a NATO za chvíľu končia. Existujú globálne elity, ktoré presadzujú obnovu Rakusko-Uhorskej impérie v rámci tzv. projektu Medzimoria. Ak hra týchto síl nebude mať protiváhu v podobe ruského videnia sveta, Slovensko zjavne stratí svoju štátnu samostatnosť a bude prežívať iba ako región v Anglosaskej zostave. Nie je to nič nové. História sa opakuje. Pred 22. júnom 1941 celá kontinentálna Európa, vrátane Pobaltia, hraničiaca so ZSSR bola na neho nasmerovaná celým svojim ekonomickým, energetickým, zbrojárskym i personálnym potenciálom s cieľom likvidovania Slovanov a ovládnutia všetkých surovinových a energetických zdrojov Ruska.
Kto na Slovensku napr. verejne na Facebooku velebil Hitlera? Nie náhodou Mazurek od Kotlebu. Môžu, nielen oni dvaja, ale všetci vyššie vymenovaní slovenskí „akože neliberálni politici“, na podklade vyjadreného správania sa v medzinárodno-zahraničných vzťahov, mať v budúcnosti dôveru u ruských partnerov. Podľa môjho názoru, jediná možná cesta záchrany našej samostatnosti a štátnej zvrchovanosti, je len tá, keď sa Slovensko dostane pod sféru vplyvu, ktorý bude pokrytý globálnym moskovským dáždnikom.
V tomto smere je doslova existenčnou nutnosťou v zahraničnej politike Slovenska mať dobré, vyvážené partnerské vzťahy s Ruskou federáciou založené na nemeniteľnosti hraníc, rovnoprávnosti, zvrchovanosti, nezasahovania do vnútropolitických vecí a vzájomného rešpektu a pomoci. Hlasovanie v EÚ napr. za predlžovanie protiruských sankcií je totálnym diletantstvom.

Karine Gevorgyan : Ďakujem.

Zdroj: TU.