Z dôvodu, že budúcoročný štátny rozpočet počíta podľa prvého vládneho návrhu s vyššími výdavkami o 5 miliárd eur ako budú jeho príjmy, bude to znamenať nárast ročného deficitu verejných financií a tiež kumulatívneho deficitu verejného dlhu k HDP o spomínanú sumu. Aké však budú verejné deficity k HDP zatiaľ nevieme z dôvodu nepoznaných deficitov z ostatných rozpočtov patriacich do verejných financií, ako aj z dôvodu, že nepoznáme    budúcoročný rast HDP. Pre poriadok veci si pripomeňme, že v tomto roku je plánovaný rozdiel medzi  výdavkami a príjmami v štátnom rozpočte 10 miliárd eur a tak sa oprávnene pýtame, v ktorých položkách by sme chceli v budúcom roku ušetriť 5 miliárd eur, keďže zo strany ministerstiev všetky navrhovali viac, ako majú v spomínanom vládnom návrhu zatiaľ odobrené. O tom, že v najbližších rokoch by mohol byť štátny rozpočet vyrovnaný, sa kedysi „snívalo“ bývalému ministerstvu financií a dnešnému guvernérovi Národnej banky Slovenska, z ktorého sme sa doteraz neprebrali.

Dlhová versus daňova brzda

Vládny navrch štátneho rozpočtu na budúci rok dozná pri prejednávaní v parlamente určite nejaké zmeny, vrátane tých najpodstatnejších, ktoré budú súvisieť s požiadavkami ministerstva financií týkajúcich sa zmien v dôchodkovej reforme, výdavkových stropoch a v dlhovej brzde. V prípade ich presadenia, rezortné ministerstvo vraj zabezpečí ďalších 700 miliónov z európskych peňazí. Pokiaľ ide o dôchodkovú reformu, s predĺžením veku nároku na odchod na dôchodok v závislosti od strednej dĺžky života občana sa počíta. Problémom vje šak zavedenie rodičovského bonusu do roku 2023. Sociálna poisťovňa by posielala za dieťa, rodičom v dôchodku,  5 percent z ich vybraných odvodov, čo by výrazným spôsobom zvýšilo jej deficit a tento by sa musel financovať zo štátneho rozpočtu vo výške 500 miliónov eur ročne.

Pokiaľ ide o stanovenie výdavkových stropov pre jednotlivé rezortné ministerstvá a inštitúcie štátnej a verejnej správy, tak vo vláde je zhoda s čím súvisí aj odmietnutie zvyšovania mzdy zamestnancov, keďže skôr sa predpokladá ich zníženie. Väčším problémom bude ústavná zmena zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý u nás platí od 1.1.2015 a treba povedať, že výrazným spôsobom tak prispel k znižovaniu rozpočtových deficitov pred pandémiou. Tento má konkrétne hraničné pásma prekročenia, ako aj podmienky ich znižovania, ktoré Európska fiškálna rada navrhuje zrušiť z dôvodu, že počas koronakrízy došlo k výraznému nárastu dlhov vo všetkých členských štátov únie. Návrh na zmenu vykazovania dlhov na čistý dlh však jedna z koaličných strán podmieňuje odsúhlasením daňovej brzdy, čo by znamenalo nezvyšovať dane a odvody počas budúcej reformy ekonomiky. Iným problémom budúceho deficitu štátneho rozpočtu sú však požadované kompenzácie terajšieho zvyšovania cien energií v priemysle, ale aj pre domácnosti, či už z envirofondu, alebo odpustením rôznych súčastí doterajších cien energií ako sú tarity za prevádzkovanie systému a pod. Všetky spomínané návrhy však zvyšujú rozpočtové deficity a preto s nimi rezortné ministerstvo financií zatiaľ nesúhlasí. Podľa predloženého návrhu štátneho rozpočtu sú jeho prioritami zdravotníctvo, školstvo a sociálne veci.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.